Archivos de la etiqueta: República Eslovaca

14Feb/15

Vyhláška 164/2013 z 13. júna 2013

Vyhláška 164/2013 z 13. júna 2013 Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky o rozsahu a dokumentácii bezpečnostných opatrení.

Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (dalej len «úrad») podla § 20 ods. 3 zákona c.122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (dalej len «zákon») ustanovuje:

§ 1

(1) Rozsah primeraných technických, organizacných a personálnych opatrení (dalej len «bezpecnostné opatrenia») musí zodpovedat konkrétnym podmienkam spracúvania osobných údajov v informacnom systéme osobných údajov (dalej len «informacný systém») a bezpecnostným rizikám vyplývajúcim z kategórie spracúvaných osobných údajov a zo spôsobu ich spracúvania.

(2) Pri prijímaní bezpecnostných opatrení prevádzkovatel aplikuje najmä bezpecnostné opatrenia uvedené v prílohe, pricom rozlišujemedzi použitím automatizovaných a iných ako automatizovaných prostriedkov spracúvania osobných údajov. Pri automatizovaných  prostriedkoch spracúvania osobných údajov prevádzkovatel prostredníctvom bezpecnostných opatrení zabezpecí odolnost  automatizovanej casti informacného systému proti škodlivým kódom (napríklad pocítacový vírus) a nežiaducim modifikáciám informacného systému, ako aj pravidelné a bezpecné zálohovanie spracúvaných osobných údajov.

(3) Prijatím bezpecnostných opatrení prevádzkovatel neoprávneným osobám znemožní akýkolvek nedovolený prístup k spracúvaným osobným údajom, manipuláciu s technickými zariadeniami urcenými na spracúvanie osobných údajov alebo na ich ochranu a manipuláciu s nosicmi osobných údajov a oprávneným osobám zabezpecí prístup k osobným údajom v rozsahu potrebnom na plnenie ich povinností alebo úloh obsiahnutých v poucení podla § 21 zákona.

§ 2

(1) Dokumentácia prijatých bezpecnostných opatrení (dalej len «dokumentácia») popisuje celý proces spracúvania osobných údajov od ich získavania po ich likvidáciu; obsah dokumentácie sa zhoduje so skutocným  stavom pri spracúvaní osobných údajov.

(2) Bezpecnostné opatrenia musia byt  zdokumentované prehladne a jednoznacne. Dokumentácia uvedená v § 3, 4 a 5 môže obsahovat presné odkazy na iné dokumenty prevádzkovatela alebo na ich casti, kde sú  prijaté bezpecnostné opatrenia už  zdokumentované;1) v uvedenom prípade sa iné dokumenty prevádzkovatela alebo ich casti považujú za dokumentáciu podla § 3, 4 a 5.

§ 3

Ak sú osobné údaje spracúvané v informacnom systéme, ktorý nie je prepojený s verejne prístupnou pocítacovou sietou, pricom nejde o spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov podla § 13 zákona, dokumentácia  podla § 19 ods. 1 zákona obsahuje

a) písomnú zmluvu podla § 8 zákona, ak prevádzkovatel poveril spracúvaním osobných  sprostredkovatela,

b) písomné záznamy o poucení oprávnených osôb podla § 21 zákona,

c) písomné poverenie zodpovednej osoby podla § 23 zákona, ak prevádzkovatelovi taká povinnost vznikla,

d) záznamy o kontrolnej cinnosti prevádzkovatela zameranej na dodržiavanie bezpecnosti informacného systému podla § 4 ods. 1 písm. d),

e) záznamy o zistených bezpecnostných incidentoch vplývajúcich na bezpecnost osobných údajov a záznamy o nadväzných postupoch, ktorými prevádzkovatel zabezpecil obnovenie bezpecnosti informacného systému.

§ 4

Bezpecnostná smernica podla § 19 ods. 2 zákona obsahuje

a) popis bezpecnostných opatrení a spôsob ich uplatnovania v konkrétnych podmienkach,

b) rozsah oprávnení, popis povolených  cinností a spôsob identifikácie a autentizácie jednotlivých oprávnených osôb; ak to automatizované prostriedky spracúvania osobných údajov umožnujú, prevádzkovatel na úcel spätnej identifikácie osoby, miesta a casu zabezpecí zaznamenanie každého vstupu oprávnenej osoby do informacného systému,

c) rozsah zodpovednosti oprávnených osôb a zodpovednej osoby,

d) spôsob, formu a periodicitu výkonu kontrolných cinností zameraných na dodržiavanie bezpecnostných opatrení,

e) postupy pri haváriách, poruchách a iných mimoriadnych situáciách vrátane preventívnych opatrení na zníženie rizika vzniku mimoriadnych situácií a možností efektívnej obnovy stavu pred haváriou, poruchou alebo inou mimoriadnou situáciou.

§ 5

(1) Bezpecnostný projekt informacného systému (dalej len «bezpecnostný projekt») podla § 19 ods. 3 zákona obsahuje

a) názov informacného systému, na ktorý sa vztahuje,

b) bezpecnostný zámer,

c) analýzu bezpecnosti informacného systému,

d) bezpecnostnú smernicu podla § 4.

(2) Bezpecnostný zámer vymedzuje základné bezpecnostné ciele, ktoré je potrebné dosiahnut na ochranu osobných údajov pred ohrozením ich bezpecnosti. Bezpecnostný zámer obsahuje

a) formuláciu základných bezpecnostných cielov a minimálne požadovaných bezpecnostných opatrení,

b) špecifikáciu technických opatrení, organizacných opatrení a personálnych opatrení na zabezpecenie ochrany osobných údajov v infomacnom systéme a spôsob ich využitia,

c) vymedzenie okolia informacného systému a jeho vztah k možnému narušeniu bezpecnosti informacného systému,

d) vymedzenie hraníc urcujúcich množinu zostatkových rizík; zostatkovým rizikom sa rozumie bezpecnostné riziko, ktoré zostane úplne alebo ciastocne nepokryté bezpecnostnými opatreniami z dôvodu, že jeho miera je pre prevádzkovatela akceptovatelná alebo ju nie je možné eliminovat vhodnými a efektívnymi bezpecnostnými opatreniami.

(3) Analýza bezpecnosti informacného systému je podrobný rozbor stavu bezpecnosti informacného systému s vymedzením rozsahu jeho odolnosti a zranitelnosti.

Analýza bezpecnosti obsahuje najmä kvalitatívnu analýzu rizík tvorenú

a) identifikáciou rizík založenou na identifikácii aktív a ich vlastníkov, identifikácii hrozieb pre tieto aktíva, identifikácii zranitelností zneužitelných hrozbami a na identifikácii dopadov na aktíva v dôsledku straty dôvernosti, integrity a dostupnosti,

b) analýzou a ohodnotením rizík založených na urcení dopadov, ktoré môžu vyplynút zo zlyhania bezpecnosti,

c) urcením reálnej pravdepodobnosti výskytu zlyhania bezpecnosti a odhadom úrovne rizík vymedzujúcim, ci je riziko akceptovatelné alebo vyžaduje prijatie dalších opatrení za využitia vopred urcených kritérií na akceptáciu rizika a identifikovaných prijatelných úrovní rizika,

d) identifikáciou a ohodnotením možností minimalizácie rizík, napríklad aplikovaním vhodných bezpecnostných opatrení, vedomým a objektívnym akceptovanímrizík, vyhnutím sa rizikám alebo prenesením súvisiacich rizík na tretie strany,

e) výberom cielov a opatrení na ošetrenie rizík a vymedzením súpisu nepokrytých rizík, použitím technických noriem 2) a urcením iných metód a prostriedkov ochrany osobných údajov.

(4) Ak prevádzkovatel spracúva osobné údaje vo viacerých informacných systémoch, z ktorých aspon jeden vyžaduje vypracovanie bezpecnostného projektu,
môže
vypracovat jeden bezpecnostný projekt pre všetky informacné systémy, v ktorom zretelne oznací casti týkajúce sa jednotlivých informacných systémov.

§ 6

Táto vyhláška nadobúda úcinnost 1. júla 2013.

Eleonóra Krocianová v. r.

Príloha

k vyhláške c. 164/2013 Z. z.

BEZPECNOSTNÉ OPATRENIA

 

1. Technické opatrenia

1.1 Technické opatrenia realizované prostriedkami fyzickej povahy

1.1.1 Zabezpecenie objektu pomocou mechanických zábranných prostriedkov (napr. uzamykatelné dvere,  okná, mreže) a v prípade potreby aj pomocou technických zabezpecovacích prostriedkov (napr. elektrický  zabezpecovací systém objektu, elektrická požiarna signalizácia)

1.1.2 Zabezpecenie chráneného priestoru jeho oddelením od ostatných castí objektu (napr. steny, zábrany v podobe prepážok, mrežíalebo presklenia)

1.1.3 Umiestnenie informacného systému v chránenom priestore (ochrana informacného systému pred fyzickým  prístupom neoprávnených osôb a nepriaznivými vplyvmi okolia)

1.1.4 Bezpecné uloženie fyzických nosicov osobných údajov (napr. uloženie listinných dokumentov v uzamykatelných skriniach alebo trezoroch)

1.1.5 Zamedzenie náhodného odpozerania osobných údajov zo zobrazovacích jednotiek informacného systému (napr. vhodné umiestnenie zobrazovancích
jednotiek)

1.1.6 Zariadenie na nicenie fyzických nosicov osobných údajov (napr. zariadenie na skartovanie listín)

1.2 Ochrana pred neoprávneným prístupom

1.2.1 Šifrová ochrana obsahu dátových nosicov a šifrová ochrana dát premiestnovaných prostredníctvom pocítacových sietí

1.2.2 Pravidlá prístupu tretích strán k informacnému systému, ak k takému prístupu dochádza

1.3 Riadenie prístupu oprávnených osôb

1.3.1 Identifikácia, autentizácia a autorizácia oprávnených osôb v informacnom systéme

1.3.2 Zaznamenávanie vstupov jednotlivých oprávnených osôb do informacného systému

1.4 Ochrana proti škodlivému kódu

1.4.1 Detekcia prítomnosti škodlivého kódu v prichádzajúcej elektronickej pošte a v iných súboroch prijímaných z verejne prístupnej pocítacovej siete alebo z dátových nosicov

1.4.2 Ochrana pred nevyžiadanou elektronickou poštou

1.4.3 Používanie legálneho a prevádzkovatelom schváleného softvéru

1.4.4 Pravidlá stahovania súborov z verejne prístupnej pocítacovej siete

1.5 Sietová bezpecnost

1.5.1 Kontrola, obmedzenie alebo zamedzenie prepojenia informacného systému, v ktorom sú spracúvané osobné údaje s verejne prístupnou pocítacovou sietou

1.5.2 Evidencia všetkých miest prepojenia sietí vrátane verejne prístupnej pocítacovej siete

1.5.3 Ochrana vonkajšieho a vnútorného prostredia prostredníctvom nástroja sietovej bezpecnosti (napr. firewall)

1.5.4 Pravidlá prístupu do verejne prístupnej pocítacovej siete (napr. zamedzenie pripojenia k urcitým webovým sídlam)

1.5.5 Ochrana proti iným hrozbám pochádzajúcim z verejne prístupnej
pocítacovej siete (napr. hackerský útok)

1.6 Zálohovanie

1.6.1 Test funkcionality dátového nosica zálohy

1.6.2 Vytváranie záloh s vopred zvolenou periodicitou

1.6.3 Test obnovy informacného systému zo zálohy

1.6.4 Bezpecné ukladanie záloh

1.7 Likvidácia osobných údajov a dátových nosicov

1.7.1 Bezpecné vymazanie osobných údajov z dátových nosicov

1.7.2 Zariadenie na likvidáciu dátových nosicov osobných údajov

1.8 Aktualizácia operacného systému a programového aplikacného
vybavenia

2. Organizacné opatrenia

2.1 Personálne opatrenia

2.1.1 Písomné poucenie oprávnených osôb pred uskutocnením prvej spracovatelskej operácie s osobnými údajmi

2.1.1.1 Poucenie o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zákona a zodpovednosti za ich porušenie

2.1.1.2 Vymedzenie osobných údajov, ku ktorým má mat konkrétna oprávnená osoba prístup na úcel plnenia jej povinností alebo úloh

2.1.1.3 Urcenie postupov, ktoré je oprávnená osoba povinná uplatnovat pri spracúvaní osobných údajov

2.1.1.4 Vymedzenie zakázaných postupov alebo operácií s osobnými údajmi

2.1.1.5 Vymedzenie zodpovednosti za porušenie zákona

2.1.2 Poucenie oprávnených osôb o postupoch spojených s automatizovanými prostriedkami spracúvania  a súvisiacich právach a povinnostiach (v priestoroch prevádzkovatela a mimo týchto priestorov)

2.1.3 Písomné poverenie zodpovednej osoby podla § 23 zákona, ak prevádzkovatel spracúva osobné údaje prostredníctvom 20 alebo viac oprávnených osôb

2.1.4 Oboznámenie oprávnených osôb s bezpecnostnými smernicami

2.1.5 Vzdelávanie oprávnených osôb (napr. právna oblast, oblast
informacných technológií)

2.1.6 Postup pri ukoncení pracovného alebo obdobného pomeru oprávnenej osoby (napr. odovzdanie pridelených aktív, zrušenie prístupových práv, poucenie o následkoch porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti mlcanlivosti)

2.2 Vedenie zoznamu aktív a jeho aktualizácia

2.3 Riadenie prístupu oprávnených osôb k osobným údajom

2.3.1 Kontrola vstupu do objektu a chránených priestorov prevádzkovatela (napr. prostredníctvom technických a personálnych opatrení)

2.3.2 Správa klúcov (individuálne pridelovanie klúcov, bezpecné uloženie rezervných klúcov)

2.3.3 Pridelovanie prístupových práv a úrovní prístupu (rolí) oprávnených osôb

2.3.4 Správa hesiel

2.3.5 Vzájomné zastupovanie oprávnených osôb (napr. v prípade nehody, docasnej pracovnej neschopnosti, ukoncenia pracovného alebo obdobného pomeru)

2.4 Organizácia spracúvania osobných údajov

2.4.1 Pravidlá spracúvania osobných údajov v chránenom priestore

2.4.2 Nepretržitá prítomnost oprávnenej osoby v chránenom priestore, ak sa v nom nachádzajú aj iné ako oprávnené osoby

2.4.3 Režim údržby a upratovania chránených priestorov

2.4.4 Pravidlá spracúvania osobných údajov mimo chráneného priestoru, ak sa také spracúvanie predpokladá

2.4.4.1 Pravidlámanipulácie s fyzickými nosicmi osobných údajov (napr. listiny, fotografie) mimo chránených  priestorov a vymedzenie zodpovednosti

2.4.4.2 Pravidlá používania automatizovaných prostriedkov spracúvania (napr. notebooky) mimo chránených priestorov a vymedzenie zodpovednosti

2.4.4.3 Pravidlá používania prenosných dátových nosicov mimo chránených priestorov a vymedzenie zodpovednosti

2.5 Likvidácia osobných údajov

2.5.1 Urcenie postupov likvidácie osobných údajov s vymedzením súvisiacej zodpovednosti jednotlivých  oprávnených osôb (bezpecné vymazanie osobných údajov z dátových nosicov, likvidácia dátových nosicov a fyzických nosicov osobných údajov)

2.6 Bezpecnostné incidenty

2.6.1 Postup pri ohlasovaní bezpecnostných incidentov a zistených zranitelných miest informacného systému na úcel vcasného prijatia preventívnych alebo nápravných opatrení

2.6.2 Evidencia bezpecnostných incidentov a použitých riešení

2.6.3 Postup pri riešení jednotlivých typov bezpecnostných incidentov

2.6.4 Identifikácia, evidencia a odstranovanie následkov bezpecnostných incidentov

2.6.5 Postupy pri haváriách, poruchách a iných mimoriadnych situáciách (napr. oznamovanie bezpecnostných incidentov)

2.6.6 Postup pri poruche, údržbe alebo oprave automatizovaných prostriedkov spracúvania (napr. ochrana  osobných údajov na pevnom disku opravovaného pocítaca)

2.7 Kontrolná cinnost

2.7.1 Kontrolná cinnost prevádzkovatela zameraná na dodržiavanie prijatých bezpecnostných opatrení s urcením spôsobu, formy a periodicity jej realizácie (napr. pravidelné kontroly prístupov k informacnému systému)

2.7.2 Informovanie oprávnených osôb o kontrolnom mechanizme,3) ak je u prevádzkovatela zavedený (rozsah  kontroly a spôsoby jej uskutocnovania)


1) Napríklad § 28

výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky
c. 312/2010 Z. z. o štandardoch pre
informacné systémy verejnej

správy.

2) Napríklad STN
ISO/IEC 27001, STN ISO/IEC 27002, výnos Ministerstva financií Slovenskej
republiky
c. 312/2010 Z. z.

3) Cl. 11 a § 13 zákona
c. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov.

14Feb/15

Zákon 122/2013 z 30. apríla 2013

Zákon 122/2013 z 30. apríla 2013 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje

a) ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov,

b) práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb,

c) postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).

Pôsobnosť zákona

§ 2

(1) Tento zákon sa vzťahuje na každého, kto spracúva osobné údaje, určuje účel a prostriedky spracúvania alebo poskytuje osobné údaje na spracúvanie.

(2) Tento zákon sa vzťahuje aj na prevádzkovateľov, ktorí nemajú sídlo, organizačnú zložku, prevádzkareň alebo trvalý pobyt na území

a) Slovenskej republiky, ale sú umiestnení v zahraničí na mieste, kde sa uplatňuje právny poriadok Slovenskej republiky prednostne na základe medzinárodného práva verejného,

b) členského štátu, ak na účely spracúvania osobných údajov využívajú úplne alebo čiastočne automatizované alebo iné ako automatizované prostriedky spracúvania umiestnené na území Slovenskej republiky, pričom tieto prostriedky spracúvania nie sú využívané výlučne len na prenos osobných údajov cez územie členských štátov; v takom prípade prevádzkovateľ postupuje podľa§ 7.

(3) Tento zákon sa vzťahuje na osobné údaje systematicky spracúvané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami spracúvania alebo inými ako automatizovanými prostriedkami spracúvania, ktoré sú súčasťou informačného systému alebo sú určené na spracúvanie v informačnom systéme.

§ 3

(1) Ustanovenia § 6 ods. 2 až 5, § 8 ods. 5, § 15 ods. 1, 2 a 8, § 28 ods. 1 a § 44 sa nevzťahujú na spracúvanie osobných údajov nevyhnutných na zabezpečenie verejného záujmu, ak prevádzkovateľ plní povinnosti výslovne ustanovené osobitným zákonom určené na zaistenie

a) bezpečnosti Slovenskej republiky,1)

b) obrany Slovenskej republiky,2)

c) verejného poriadku a bezpečnosti,3)

d) predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti, zisťovania jej páchateľov, vyšetrovania a stíhania páchateľov trestných činov,4)

e) odhaľovania porušení etického kódexu v regulovaných povolaniach a regulovaných odborných činnostiach,5)

f) významného ekonomického alebo finančného záujmu Slovenskej republiky alebo Európskej únie vrátane menových, rozpočtových a daňových záležitostí,6)

g) výkonu kontroly, dohľadu, dozoru alebo uplatňovania regulácie v súvislosti s výkonom verejnej moci vo veciach uvedených v písmenách c) až f), alebo

h) ochrany dotknutej osoby alebo práv a slobôd iných osôb.

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na osobné údaje, ktoré

a) fyzická osoba spracúva pre vlastnú potrebu v rámci výlučne osobných alebo domácich činností, najmä vedenie osobného adresára alebo korešpondencie,

b) boli získané náhodne bez predchádzajúceho určenia účelu a prostriedkov spracúvania, bez zámeru ich ďalšieho spracúvania v usporiadanom systéme podľa osobitných kritérií a nie sú ďalej systematicky spracúvané.

(3) Týmto zákonom nie je dotknuté právo na ochranu osobnosti.7)

§ 4

Vymedzenie základných pojmov

(1) Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

(2) Na účely tohto zákona sa rozumie

a) dotknutou osobou každá fyzická osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú,

b) prevádzkovateľom každý, kto sám alebo spoločne s inými vymedzí účel spracúvania osobných údajov, určí podmienky ich spracúvania a spracúva osobné údaje vo vlastnom mene; ak účel, prípadne aj podmienky spracúvania osobných údajov ustanovuje zákon, priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, prevádzkovateľom je ten, kto je na plnenie účelu spracúvania za prevádzkovateľa ustanovený alebo kto spĺňa zákonom, priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovené podmienky,

c) zástupcom prevádzkovateľa každý, kto na území Slovenskej republiky zastupuje prevádzkovateľa so sídlom, organizačnou zložkou, prevádzkarňou alebo trvalým pobytom v tretej krajine,

d) sprostredkovateľom každý, kto spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa, v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom v písomnej zmluve podľa § 8 a v súlade s týmto zákonom,

e) oprávnenou osobou každá fyzická osoba, ktorá prichádza do styku s osobnými údajmi v rámci svojho pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru, členského vzťahu, na základe poverenia, zvolenia alebo vymenovania, alebo v rámci výkonu verejnej funkcie, a ktorá spracúva osobné údaje v rozsahu a spôsobom určeným v poučení podľa § 21,

f) treťou stranou každý, kto nie je dotknutou osobou, prevádzkovateľom poskytujúcim osobné údaje, jeho zástupcom, sprostredkovateľom alebo oprávnenou osobou,

g) príjemcom každý, komu sú osobné údaje poskytnuté alebo sprístupnené, pričom príjemcom môže byť aj tretia strana; prevádzkovateľ, ktorý spracúva osobné údaje na základe § 3 ods. 1 písm. g), a úrad, ktorý plní úlohy ustanovené týmto zákonom, sa nepovažujú za príjemcu.

(3) Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie

a) spracúvaním osobných údajov vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie, zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie, likvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie; niektorými operáciami s osobnými údajmi sa podľa prvej vety rozumie

1. poskytovaním osobných údajov odovzdávanie osobných údajov tretej strane, ktorá ich ďalej spracúva,

2. sprístupňovaním osobných údajov oznámenie osobných údajov alebo umožnenie prístupu k nim príjemcovi, ktorý ich ďalej nespracúva,

3. zverejňovaním osobných údajov publikovanie, uverejnenie alebo vystavenie osobných údajov na verejnosti prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, verejne prístupných počítačových sietí, verejným vykonaním alebo vystavením diela,8)verejným vyhlásením, uvedením vo verejnom zozname, v registri alebo v operáte,9) ich umiestnením na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste,

4. cezhraničným prenosom osobných údajov prenos osobných údajov mimo územia Slovenskej republiky a na územie Slovenskej republiky,

5. likvidáciou osobných údajov zrušenie osobných údajov rozložením, vymazaním alebo fyzickým zničením hmotných nosičov tak, aby sa z nich osobné údaje nedali reprodukovať,

6. blokovaním osobných údajov dočasné alebo trvalé pozastavenie spracúvania osobných údajov, počas ktorého možno vykonávať len tie operácie s osobnými údajmi, ktoré sú nevyhnutné na splnenie povinnosti uloženej týmto zákonom,

b) informačným systémom osobných údajov informačný systém, v ktorom sa na vopred vymedzený alebo ustanovený účel systematicky spracúva alebo má spracúvať akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov prístupných podľa určených kritérií, bez ohľadu na to, či ide o informačný systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe (ďalej len „informačný systém“); informačným systémom sa na účely tohto zákona rozumie aj súbor osobných údajov, ktoré sú spracúvané alebo pripravené na spracúvanie čiastočne automatizovanými alebo inými ako automatizovanými prostriedkami spracúvania,

c) účelom spracúvania osobných údajov vopred jednoznačne vymedzený alebo ustanovený zámer spracúvania osobných údajov, ktorý sa viaže na určitú činnosť,

d) súhlasom dotknutej osoby akýkoľvek slobodne daný výslovný a zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba na základe poskytnutých informácií vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov,

e) podmienkami spracúvania osobných údajov prostriedky a spôsob spracúvania osobných údajov, ako aj ďalšie požiadavky, kritériá alebo pokyny súvisiace so spracúvaním osobných údajov alebo vykonanie úkonov, ktoré slúžia na dosiahnutie účelu spracúvania či už pred začatím spracúvania osobných údajov, alebo v priebehu ich spracúvania,

f) biometrickým údajom osobný údaj fyzickej osoby označujúci jej biologickú alebo fyziologickú vlastnosť alebo charakteristiku, na základe ktorej je jednoznačne a nezameniteľne určiteľná; biometrickým údajom je najmä odtlačok prsta, odtlačok dlane, analýza deoxyribonukleovej kyseliny,

g) všeobecne použiteľným identifikátorom trvalý identifikačný osobný údaj dotknutej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných systémoch,

h) adresou súbor údajov o pobyte fyzickej osoby, do ktorého patria názov ulice, orientačné, prípadne súpisné číslo domu, názov obce, prípadne názov časti obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu, názov štátu,

i) anonymizovaným údajom osobný údaj upravený do takej podoby, v ktorej ho nemožno priradiť dotknutej osobe, ktorej sa týka,

j) priestorom prístupným verejnosti priestor, do ktorého možno voľne vstupovať a v ktorom sa možno voľne zdržiavať bez časového obmedzenia alebo vo vymedzenom čase, pričom iné obmedzenia, ak existujú a sú osobou splnené, nemajú vplyv na vstup a voľný pohyb osoby v tomto priestore, alebo je to priestor, ktorý tak označuje osobitný zákon,

k) členským štátom štát, ktorý je členským štátom Európskej únie alebo zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

l) treťou krajinou krajina, ktorá nie je členským štátom Európskej únie alebo zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

m) verejným záujmom dôležitý záujem štátu realizovaný pri výkone verejnej moci, ktorý prevažuje nad oprávneným záujmom fyzickej osoby alebo viacerých fyzických osôb a bez jeho realizácie by mohli vzniknúť rozsiahle alebo nenahraditeľné škody.

DRUHÁ ČASŤ

PRÁVA, POVINNOSTI A ZODPOVEDNOSŤ PRI SPRACÚVANÍ OSOBNÝCH ÚDAJOV

PRVÁ HLAVA

ZÁSADY SPRACÚVANIA OSOBNÝCH ÚDAJOV

§ 5

(1) Osobné údaje možno spracúvať len spôsobom ustanoveným týmto zákonom a v jeho medziach tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd dotknutých osôb, najmä k porušeniu ich práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k iným neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu súkromia.

(2) Osobné údaje môže spracúvať iba prevádzkovateľ a sprostredkovateľ.

(3) Prevádzkovateľom na účely spracúvania osobných údajov v registri trestov podľa osobitného zákona,10) môže byť len štátny orgán ustanovený zákonom.11)

§ 6

Prevádzkovateľ

(1) Spracúvať osobné údaje vo vlastnom mene môže len prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje v súlade s § 9, spôsobom, ktorý je v súlade s dobrými mravmi, a to len na vymedzený alebo ustanovený účel.

(2) Prevádzkovateľ je povinný

a) pred začatím spracúvania osobných údajov vymedziť účel spracúvania osobných údajov; účel spracúvania osobných údajov musí byť jasný, vymedzený jednoznačne a konkrétne a musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,

b) určiť podmienky spracúvania osobných údajov tak, aby neobmedzil právo dotknutej osoby ustanovené zákonom,

c) získavať osobné údaje výlučne na vymedzený alebo ustanovený účel; je neprípustné získavať osobné údaje pod zámienkou iného účelu spracúvania alebo inej činnosti,

d) zabezpečiť, aby sa spracúvali len také osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie,

e) zabezpečiť, aby sa osobné údaje spracúvali a využívali výlučne spôsobom, ktorý zodpovedá účelu, na ktorý boli zhromaždené; je neprípustné združovať osobné údaje, ktoré boli získané osobitne na rozdielne účely,

f) spracúvať len správne, úplné a podľa potreby aktualizované osobné údaje vo vzťahu k účelu spracúvania; nesprávne a neúplné osobné údaje je prevádzkovateľ povinný blokovať a bez zbytočného odkladu opraviť alebo doplniť; nesprávne a neúplné osobné údaje, ktoré nemožno opraviť alebo doplniť tak, aby boli správne a úplné, prevádzkovateľ zreteľne označí a bez zbytočného odkladu zlikviduje,

g) zabezpečiť, aby zhromaždené osobné údaje boli spracúvané vo forme umožňujúcej identifikáciu dotknutých osôb počas doby nie dlhšej, ako je nevyhnutné na dosiahnutie účelu spracúvania,

h) zlikvidovať tie osobné údaje, ktorých účel spracúvania sa skončil; po skončení účelu spracúvania možno osobné údaje ďalej spracúvať len za podmienok ustanovených v odseku 5,

i) spracúvať osobné údaje v súlade s dobrými mravmi a konať spôsobom, ktorý neodporuje zákonu.

(3) Prevádzkovateľ nemá povinnosť podľa odseku 2 písm. a) len vtedy, ak účel spracúvania osobných údajov ustanovuje osobitný zákon v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 2 písm. a). Prevádzkovateľ nemá povinnosť určiť podmienky spracúvania osobných údajov podľa odseku 2 písm. b) len vtedy, ak ich ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis. Ostatné povinnosti podľa odseku 2 písm. c) až i) je prevádzkovateľ povinný dodržiavať aj počas spracúvania osobných údajov na základe osobitného zákona; tým nie je dotknuté ustanovenie § 10 ods. 4 prvej vety.

(4) Zhromaždené osobné údaje na pôvodne určený účel prevádzkovateľ nemôže spracúvať na iný účel, ktorý je nezlučiteľný s pôvodným účelom spracúvania.

(5) Počas trvania pôvodne určeného účelu spracúvania osobných údajov, ako aj po jeho skončení je prípustné zhromaždené osobné údaje spracúvať v nevyhnutnom rozsahu na historický výskum, vedecký výskum a vývoj alebo na účely štatistiky, čo sa nepovažuje za nezlučiteľné s pôvodným účelom spracúvania. Takto spracúvané osobné údaje prevádzkovateľ nemôže použiť na podporu opatrení alebo rozhodnutí prijatých proti dotknutej osobe a nemôže ich využiť proti záujmom dotknutej osoby na obmedzenie jej základných práv a slobôd. Počas spracúvania osobných údajov na účely podľa prvej vety je prevádzkovateľ povinný ich označiť, anonymizovať ich, ak tým možno dosiahnuť účel spracúvania, a zlikvidovať ich ihneď, ako sa stanú nepotrebnými.

§ 7

Zástupca prevádzkovateľa

(1) Prevádzkovateľ, ktorý pripravuje spracúvanie osobných údajov podľa § 2 ods. 2 písm. b) je povinný pred začatím spracúvania vymenovať svojho zástupcu so sídlom, miestom podnikania alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

(2) Zástupca prevádzkovateľa je povinný disponovať originálom dokladu svojho vymenovania za zástupcu prevádzkovateľa a ten preukázať úradu kedykoľvek na jeho žiadosť. Pravosť podpisov a odtlačku pečiatky prevádzkovateľa na origináli dokladu musí byť úradne osvedčená.

(3) Ustanovenia tohto zákona o prevádzkovateľovi sa v rovnakom rozsahu vzťahujú aj na zástupcu prevádzkovateľa.

§ 8

Sprostredkovateľ

(1) Prevádzkovateľ je oprávnený na základe písomnej zmluvy poveriť spracúvaním osobných údajov sprostredkovateľa. Na účely poverenia sprostredkovateľa spracúvaním osobných údajov podľa prvej vety sa súhlas dotknutej osoby nevyžaduje.

(2) Prevádzkovateľ je pri výbere sprostredkovateľa povinný dbať na jeho odbornú, technickú, organizačnú a personálnu spôsobilosť a jeho schopnosť zaručiť bezpečnosť spracúvaných osobných údajov opatreniami podľa § 19 ods. 1. Prevádzkovateľ nesmie zveriť spracúvanie osobných údajov sprostredkovateľovi, ak by tým mohli byť ohrozené práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb.

(3) Prevádzkovateľ je povinný uzatvoriť so sprostredkovateľom zmluvu podľa odseku 1 pred začatím spracúvania osobných údajov, najneskôr v deň začatia spracúvania osobných údajov. Sprostredkovateľ je oprávnený spracúvať osobné údaje len v rozsahu, za podmienok a na účel dojednaný s prevádzkovateľom v zmluve a spôsobom podľa tohto zákona.

(4) Zmluva podľa odseku 3 musí obsahovať

a) údaje o zmluvných stranách (ďalej len „identifikačné údaje“)

1. titul, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

2. názov, právnu formu, adresu sídla a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu,

3. obchodné meno, adresu miesta podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,

b) deň, od ktorého je sprostredkovateľ oprávnený začať so spracúvaním osobných údajov v mene prevádzkovateľa,

c) účel spracúvania osobných údajov,

d) názov informačného systému,

e) zoznam osobných údajov, ktoré sa budú spracúvať; zoznam osobných údajov možno nahradiť rozsahom osobných údajov podľa § 10 ods. 4,

f) okruh dotknutých osôb,

g) podmienky spracúvania osobných údajov vrátane zoznamu povolených operácií s osobnými údajmi,

h) vyhlásenie prevádzkovateľa, že pri výbere sprostredkovateľa postupoval podľa odseku 2 prvej vety,

i) súhlas prevádzkovateľa na spracúvanie osobných údajov sprostredkovateľom prostredníctvom inej osoby, ak postupujú podľa odseku 5,

j) dobu, na ktorú sa zmluva uzatvára,

k) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zmluvných strán.

(5) Sprostredkovateľ vykonáva spracúvanie osobných údajov osobne, pokiaľ si s prevádzkovateľom písomne v zmluve nedohodne, že spracúvanie osobných údajov vykoná prostredníctvom inej osoby (ďalej len „subdodávateľ“). Subdodávateľ spracúva osobné údaje a zabezpečuje ich ochranu na zodpovednosť sprostredkovateľa. Ustanovenia tohto zákona o sprostredkovateľovi sa vzťahujú aj na subdodávateľa. Na subdodávateľa úrad nahliada ako na sprostredkovateľa.

(6) Ak prevádzkovateľ poveril spracúvaním osobných údajov sprostredkovateľa až po získaní osobných údajov, je povinný zabezpečiť oznámenie tejto skutočnosti dotknutým osobám pri prvom kontakte s nimi, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa poverenia sprostredkovateľa. To platí aj vtedy, ak spracúvanie osobných údajov prevezme právny nástupca prevádzkovateľa.12)Prevádzkovateľ nemusí dotknutej osobe informáciu podľa prvej vety oznamovať, ak sa v rovnakej lehote postupovalo podľa odseku 7.

(7) Sprostredkovateľ je vždy povinný pri prvom kontakte s dotknutou osobou oznámiť, že spracúva jej osobné údaje v mene prevádzkovateľa na vymedzený alebo ustanovený účel, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Sprostredkovateľ je povinný dodržiavať povinnosti ustanovené prevádzkovateľovi v § 5 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c) až i), § 6 ods. 4, § 19 až 26, ak tento zákon neustanovuje inak.

(9) Povinnosti prevádzkovateľa ustanovené v § 8 ods. 6, § 15 až 18 a § 28 až 32 môže vykonať sprostredkovateľ, ak sa tak výslovne dohodne v zmluve uzatvorenej s prevádzkovateľom podľa odseku 1.

(10) Sprostredkovateľ zodpovedá za plnenie povinností podľa odseku 9 v rozsahu zmluvy uzatvorenej s prevádzkovateľom podľa odseku 1.

Právny základ spracúvania osobných údajov

§ 9

(1) Prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len na základe priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovení tohto zákona alebo osobitného zákona, alebo na základe súhlasu dotknutej osoby.

(2) Sprostredkovateľ môže spracúvať osobné údaje na základe priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovení tohto zákona alebo osobitného zákona, alebo na základe súhlasu dotknutej osoby, len v rozsahu a za podmienok dojednaných v zmluve uzatvorenej s prevádzkovateľom podľa § 8 ods. 1.

§ 10

Spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby

(1) Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov alebo ich rozsah podľa odseku 4 ustanovuje priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo tento zákon. Ak zoznam alebo rozsah osobných údajov nie je ustanovený, prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie ustanoveného účelu spracúvania pri dodržaní povinností podľa § 6 ods. 2 písm. c) až f) a i).

(2) Prevádzkovateľ ďalej spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon.13) Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon. Spracúvané osobné údaje možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby aj vtedy, ak

a) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účely tvorby umeleckých alebo literárnych diel, pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami a ak osobné údaje spracúva prevádzkovateľ, ktorému to vyplýva z predmetu jeho činnosti; to neplatí, ak spracúvaním osobných údajov na takýto účel prevádzkovateľ porušuje právo dotknutej osoby na ochranu jej osobnosti a súkromia alebo takéto spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby vylučuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,

b) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán, alebo v predzmluvných vzťahoch s dotknutou osobou alebo pri rokovaní o zmene zmluvy, ktoré sa uskutočňujú na žiadosť dotknutej osoby,

c) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby,

d) predmetom spracúvania sú výlučne titul, meno, priezvisko a adresa dotknutej osoby bez možnosti priradiť k nim ďalšie jej osobné údaje a ich využitie je určené výhradne pre potreby prevádzkovateľa v poštovom styku s dotknutou osobou a evidencie týchto údajov; ak je predmetom činnosti prevádzkovateľa priamy marketing, uvedené osobné údaje môže poskytovať, bez možnosti ich sprístupňovania a zverejňovania, len vtedy, ak sú poskytované inému prevádzkovateľovi, ktorý má rovnaký predmet činnosti, výhradne na účely priameho marketingu, a dotknutá osoba písomne neuplatnila námietku podľa§ 28 ods. 3 písm. c),

e) sa spracúvajú osobné údaje, ktoré už boli zverejnené v súlade so zákonom a prevádzkovateľ ich náležite označil ako zverejnené; ten, kto tvrdí, že spracúva zverejnené osobné údaje, na požiadanie preukáže úradu, že spracúvané osobné údaje boli už zákonne zverejnené,

f) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme, alebo

g) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, najmä osobné údaje spracúvané v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa a osobné údaje spracúvané na zabezpečenie bezpečnosti prevádzkovateľa prostredníctvom kamier alebo obdobných systémov; to neplatí, ak pri takomto spracúvaní osobných údajov prevažujú základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré podliehajú ochrane podľa tohto zákona.

(4) Ak sa vzhľadom na účel spracúvania osobných údajov ustanovený v priamo vykonateľnom právne záväznom akte Európskej únie, medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, v tomto zákone a osobitnom zákone nedajú vopred konkrétne určiť jednotlivé osobné údaje, ktoré majú byť predmetom spracúvania, zoznam osobných údajov podľa odsekov 1 a 2 možno nahradiť rozsahom osobných údajov; prevádzkovateľ je povinný pri takomto spracúvaní osobných údajov postupovať podľa § 6 ods. 2 písm. d) okrem tých prevádzkovateľov, ktorí spracúvajú osobné údaje na účely súdneho konania a v súvislosti s ním. Zoznam tretích strán podľa odseku 2 možno nahradiť určením okruhu tretích strán len vtedy, ak vzhľadom na povahu veci nemožno vopred určiť jednotlivé tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, alebo ak tretie strany tvoria skupinu subjektov s rovnakým predmetom činnosti a vykonávajú spracúvanie osobných údajov na rovnaký účel, prípadne ak zloženie takejto skupiny podlieha neustálej zmene.

§ 11

Súhlas dotknutej osoby

(1) Ak sa na spracúvanie osobných údajov neuplatňuje § 10, prevádzkovateľ je oprávnený spracúvať osobné údaje len so súhlasom dotknutej osoby.

(2) Ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje podľa odseku 1 a vzniknú pochybnosti o udelení súhlasu dotknutej osoby, prevádzkovateľ je povinný úradu hodnoverne preukázať, že mu dotknutá osoba súhlas poskytla.

(3) Súhlas dotknutej osoby si prevádzkovateľ nesmie vynucovať a ani podmieňovať hrozbou odmietnutia zmluvného vzťahu, služby, tovaru alebo povinnosti ustanovenej prevádzkovateľovi právne záväzným aktom Európskej únie, medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákonom.

(4) Súhlas sa preukazuje zvukovým alebo zvukovo-obrazovým záznamom alebo čestným vyhlásením toho, kto poskytol osobné údaje do informačného systému, alebo iným hodnoverným spôsobom. Písomný súhlas sa preukazuje dokladom, ktorý potvrdzuje poskytnutie súhlasu. Dôkaz o súhlase obsahuje najmä údaj o tom, kto súhlas poskytol, komu sa tento súhlas dáva, na aký účel, zoznam alebo rozsah osobných údajov a čas platnosti súhlasu. Súhlas daný v písomnej podobe je bez vlastnoručného podpisu toho, kto súhlas dáva, neplatný. Za súhlas v písomnej podobe sa považuje aj súhlas podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.14)

§ 12

(1) Osobné údaje o dotknutej osobe možno získať od inej fyzickej osoby a spracúvať v informačnom systéme len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. To neplatí, ak poskytnutím osobných údajov o dotknutej osobe do informačného systému iná fyzická osoba chráni svoje práva alebo právom chránené záujmy alebo oznamuje skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti dotknutej osoby, alebo sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona podľa § 10 ods. 2. Ten, kto takto osobné údaje spracúva, musí vedieť preukázať úradu kedykoľvek na jeho žiadosť, že ich získal v súlade s týmto zákonom.

(2) Osobné údaje dotknutej osoby možno poskytnúť z informačného systému inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe len spolu s písomným dokladom o danom súhlase, ak tento zákon takýto súhlas vyžaduje; ten, kto osobné údaje takto poskytuje, môže písomný doklad o danom súhlase nahradiť písomným vyhlásením prevádzkovateľa o udelení súhlasu dotknutou osobou, ak prevádzkovateľ vie preukázať, že písomný súhlas dotknutej osoby bol daný.

(3) Prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, je oprávnený sprístupniť, poskytovať alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné, služobné alebo funkčné zaradenie, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo alebo elektronická pošta na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Sprístupnenie, poskytovanie alebo zverejnenie osobných údajov nemôže narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby.

(4) Osobné údaje podľa § 10 ods. 3 písm. c) a podľa § 14 písm. c) možno spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby len po dobu, kým nezaniknú dôvody, ktoré neumožňovali získať súhlas dotknutej osoby. Ak dôvody zanikli, ten, kto osobné údaje spracúva, zabezpečí súhlas dotknutej osoby.

(5) Ten, kto má v úmysle zverejniť osobné údaje dotknutej osoby, nesmie svojím konaním neoprávnene zasahovať do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia; zverejnenie osobných údajov nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej osoby.7)

(6) Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,15) súhlas vyžadovaný podľa tohto zákona môže poskytnúť jej zákonný zástupca.16)

(7) Ak dotknutá osoba nežije, súhlas vyžadovaný podľa tohto zákona môže poskytnúť jej blízka osoba.17) Súhlas nie je platný, ak čo len jedna blízka osoba písomne vyslovila nesúhlas.

§ 13

Osobitné kategórie osobných údajov

(1) Spracúvať osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života, sa zakazuje.

(2) Pri spracúvaní osobných údajov možno využiť na účely určenia fyzickej osoby všeobecne použiteľný identifikátor ustanovený osobitným zákonom18) len vtedy, ak jeho použitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania. Spracúvať iný identifikátor, ktorý v sebe skrýva charakteristiky dotknutej osoby, alebo zverejňovať všeobecne použiteľný identifikátor sa zakazuje.

(3) Spracúvanie osobných údajov o psychickej identite fyzickej osoby alebo o jej psychickej pracovnej spôsobilosti môže vykonávať len psychológ alebo ten, komu to umožňuje osobitný zákon.19)

(4) Spracúvanie osobných údajov o porušení ustanovení zakladajúcich trestnú zodpovednosť alebo administratívnoprávnu zodpovednosť, môže vykonávať len ten, komu to umožňuje osobitný zákon.20)

(5) Prevádzkovateľ je oprávnený spracúvať biometrické údaje len vtedy, ak je to primerané účelu spracúvania a nevyhnutné na jeho dosiahnutie a ak

a) to prevádzkovateľovi vyplýva výslovne zo zákona,

b) dotknutá osoba dala na spracúvanie písomný alebo inak hodnoverne preukázateľný súhlas,

c) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy podľa § 10 ods. 3 písm. b), alebo

d) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účely podľa § 10 ods. 3 písm. g).

(6) Primeranosť, nevyhnutnosť a právny základ spracúvania biometrických údajov podľa odseku 5 písm. b) až d) posudzuje úrad v konaní podľa § 37 až 39.

§ 14

Výnimky z obmedzenia pri spracúvaní osobitných kategórií osobných údajov

Zákaz spracúvania osobných údajov podľa § 13 ods. 1 neplatí, ak

a) dotknutá osoba dala písomný alebo inak hodnoverne preukázateľný súhlas na ich spracúvanie; súhlas je neplatný, ak jeho poskytnutie vylučuje osobitný zákon,

b) právnym základom pre spracúvanie osobných údajov je osobitný zákon, právne záväzný akt Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,

c) spracúvanie je nevyhnutné na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby, ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony alebo fyzicky nie je spôsobilá na vydanie písomného súhlasu a ak nemožno získať písomný súhlas jej zákonného zástupcu,

d) spracúvanie vykonáva v rámci oprávnenej činnosti občianske združenie, nadácia alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, politická strana alebo politické hnutie, odborová organizácia, štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť a toto spracúvanie sa týka iba ich členov alebo tých fyzických osôb, ktoré sú s nimi vzhľadom na ich ciele v pravidelnom styku, osobné údaje slúžia výlučne pre ich vnútornú potrebu a nebudú poskytnuté tretej strane bez písomného alebo inak hodnoverne preukázateľného súhlasu dotknutej osoby,

e) spracúvanie sa týka osobných údajov, ktoré dotknutá osoba sama zverejnila alebo sú nevyhnutné pri uplatňovaní jej právneho nároku,

f) ide o spracúvanie na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti a na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, ak tieto údaje spracúva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, zdravotná poisťovňa, osoba vykonávajúca služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo osoba vykonávajúca dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a v jej mene odborne spôsobilá oprávnená osoba, ktorá je viazaná povinnosťou mlčanlivosti o skutočnostiach tvoriacich profesijné tajomstvo a povinnosťou dodržiavať zásady profesijnej etiky, alebo

g) ide o spracúvanie v sociálnom poistení, v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, na účely poskytovania štátnych sociálnych dávok, podporu sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti,21)poskytovania sociálnych služieb, vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, alebo je spracúvanie nevyhnutné na účely plnenia povinností alebo uplatnenie zákonných práv prevádzkovateľa zodpovedného za spracúvanie v oblasti pracovného práva a v službách zamestnanosti a ak to prevádzkovateľovi vyplýva z osobitného predpisu.22)

§ 15

Získavanie osobných údajov

(1) Prevádzkovateľ, ktorý pripravuje spracúvanie osobných údajov dotknutej osoby, je povinný pred ich získavaním dotknutej osobe vopred oznámiť tieto informácie:

a) identifikačné údaje prevádzkovateľa a zástupcu prevádzkovateľa, ak bol vymenovaný,

b) identifikačné údaje sprostredkovateľa; to neplatí, ak prevádzkovateľ pri získavaní osobných údajov nepostupuje podľa § 8,

c) účel spracúvania osobných údajov,

d) zoznam osobných údajov alebo rozsah osobných údajov podľa § 10 ods. 4 prvej vety a

e) doplňujúce informácie, ktoré sú s ohľadom na všetky okolnosti a podmienky spracúvania osobných údajov potrebné pre dotknutú osobu na zaručenie jej práv a právom chránených záujmov v rozsahu najmä

1. preukázanie totožnosti oprávnenej osoby, ktorá získava osobné údaje, alebo preukázanie príslušnosti oprávnenej osoby hodnoverným dokladom k tomu subjektu, v mene ktorého koná; oprávnená osoba je povinná takejto žiadosti dotknutej osoby bez zbytočného odkladu vyhovieť,

2. poučenie o dobrovoľnosti alebo povinnosti poskytnúť požadované osobné údaje; ak prevádzkovateľ získava osobné údaje dotknutej osoby na základe súhlasu dotknutej osoby podľa § 11, oznámi jej aj čas platnosti súhlasu, a ak dotknutej osobe povinnosť poskytnúť osobné údaje vyplýva z priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákona, prevádzkovateľ oznámi dotknutej osobe právny základ, ktorý jej túto povinnosť ukladá, a upovedomí ju o následkoch odmietnutia poskytnúť osobné údaje,

3. tretie strany, ak sa predpokladá alebo je zrejmé, že im budú osobné údaje poskytnuté,

4. okruh príjemcov, ak sa predpokladá alebo je zrejmé, že im budú osobné údaje sprístupnené,

5. formu zverejnenia, ak majú byť osobné údaje zverejnené,

6. tretie krajiny, ak sa predpokladá alebo je zrejmé, že sa do týchto krajín uskutoční prenos osobných údajov,

7. poučenie o právach dotknutej osoby.

(2) Ak osobné údaje o dotknutej osobe nezískal prevádzkovateľ priamo od tejto dotknutej osoby, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však v čase pred ich prvým poskytnutím tretej strane, ak sa takéto poskytovanie predpokladá, oznámiť dotknutej osobe informácie podľa odseku 1 písm. a) až c) a ďalšie doplňujúce informácie, pokiaľ sú potrebné s ohľadom na špecifické okolnosti, za ktorých sú osobné údaje získavané na zabezpečenie zákonného spracúvania, najmä

a) poučenie o možnosti rozhodnúť o spracúvaní získaných osobných údajov,

b) zoznam osobných údajov,

c) tretie strany, ak sa predpokladá alebo je zrejmé, že im budú osobné údaje poskytnuté,

d) okruh príjemcov, ak sa predpokladá alebo je zrejmé, že im budú osobné údaje sprístupnené,

e) formu zverejnenia, ak majú byť osobné údaje zverejnené,

f) tretie krajiny, ak sa predpokladá alebo je zrejmé, že sa do týchto krajín uskutoční prenos osobných údajov,

g) poučenie o právach dotknutej osoby.

(3) Informácie podľa odseku 1 netreba dotknutej osobe oznamovať, ak prevádzkovateľ vie úradu kedykoľvek na jeho žiadosť preukázať, že jej boli už predtým poskytnuté alebo ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje podľa § 10 ods. 1 a 2. Informácie podľa odseku 2 netreba dotknutej osobe oznamovať, ak prevádzkovateľ

a) vie úradu kedykoľvek na jeho žiadosť preukázať, že jej boli už predtým poskytnuté,

b) spracúva osobné údaje podľa § 10 ods. 1 a 2,

c) spracúva osobné údaje na účel ustanovený v § 10 ods. 3 písm. a),

d) spracúva osobné údaje na historický výskum alebo vedecký výskum a vývoj, alebo na účely štatistiky a poskytnutie takýchto informácií je objektívne nemožné alebo by bolo možné len s vyvinutím neprimeraného úsilia, alebo

e) spracúva osobné údaje podľa § 10 ods. 3 písm. e).

(4) Prevádzkovateľ, ktorý získava osobné údaje na účely identifikácie fyzickej osoby pri jej jednorazovom vstupe do jeho priestorov, je oprávnený od nej požadovať titul, meno, priezvisko a číslo občianskeho preukazu,23) číslo služobného preukazu alebo číslo cestovného dokladu,24) štátnu príslušnosť a preukázanie pravdivosti poskytnutých osobných údajov predkladaným dokladom. Ak sa fyzická osoba preukáže podľa osobitného zákona,25) je prevádzkovateľ oprávnený od nej požadovať len evidenčné číslo služobného preukazu a názov orgánu, ktorý služobný preukaz vydal. V oboch prípadoch sa odsek 1 nepoužije.

(5) Prevádzkovateľ, ktorý v priestoroch prístupných verejnosti získava, poskytuje alebo sprístupňuje osobné údaje, zabezpečí ich primeranú ochranu podľa § 19.

(6) Získavať osobné údaje nevyhnutné na dosiahnutie účelu spracúvania kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií možno len vtedy, ak s tým dotknutá osoba písomne súhlasí alebo ak to osobitný zákon výslovne umožňuje bez súhlasu dotknutej osoby.26) To neplatí, ak ide o získavanie osobných údajov na účely a v rozsahu údajov podľa odseku 4 ich zaznamenávaním z úradného dokladu automatizovanými prostriedkami spracúvania a o získavanie osobných údajov na účely uzatvorenia pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu.

(7) Priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný; monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamenáva na nosič informácií. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(8) Prevádzkovateľ, ktorý získa osobné údaje uvedené v § 10 ods. 3 písm. d) bez vedomia dotknutej osoby alebo priamo od nej, poskytne jej pri prvom kontakte informácie podľa odseku 1, a ak sú spracúvané na účely priameho marketingu, oboznámi ju výslovne aj s právom písomne namietať proti ich poskytovaniu a využívaniu v poštovom styku.

(9) Prevádzkovateľ, ktorého predmetom činnosti je priamy marketing, vedie zoznam poskytnutých osobných údajov podľa § 10 ods. 3 písm. d) v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa dotknutej osoby, dátum ich poskytnutia, prípadne dátum, od ktorého platí zákaz ich ďalšieho poskytovania podľa § 17 ods. 6, a názov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorej boli uvedené osobné údaje poskytnuté. Zoznam v rovnakom rozsahu vedie aj právnická osoba a fyzická osoba, ktorej boli tieto osobné údaje poskytnuté.

§ 16

Pravdivosť, správnosť a aktuálnosť osobných údajov

(1) Do informačného systému možno poskytnúť len pravdivé osobné údaje. Za nepravdivosť osobných údajov zodpovedá ten, kto ich do informačného systému poskytol.

(2) Správnosť a aktuálnosť osobných údajov zabezpečuje prevádzkovateľ.

(3) Osobný údaj sa považuje za správny, kým sa nepreukáže opak.

§ 17

Likvidácia osobných údajov

(1) Prevádzkovateľ je po splnení účelu spracúvania povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť likvidáciu osobných údajov.

(2) Odsek 1 sa nepoužije, ak osobné údaje sú súčasťou registratúrneho záznamu.27) Prevádzkovateľ zabezpečuje likvidáciu registratúrneho záznamu podľa osobitného predpisu.28)

(3) Prevádzkovateľ zabezpečí bez zbytočného odkladu likvidáciu osobných údajov okrem osobných údajov uvedených v § 10 ods. 3 písm. d) aj vtedy, ak zanikli dôvody, ktoré neumožňovali získať súhlas dotknutej osoby podľa § 11 ods. 4, a súhlas nebol daný.

(4) Ak dotknutá osoba uplatní námietku podľa § 28 ods. 3 písm. a), prevádzkovateľ je povinný spracúvané osobné údaje bez zbytočného odkladu zlikvidovať okrem osobných údajov uvedených v § 10 ods. 3 písm. d).

(5) Ak dotknutá osoba uplatní námietku podľa § 28 ods. 3 písm. b), prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu skončiť využívanie osobných údajov uvedených v § 10 ods. 3 písm. d) v poštovom styku.

(6) Ak dotknutá osoba uplatní námietku podľa § 28 ods. 3 písm. c), prevádzkovateľ je povinný to bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch pracovných dní, písomne oznámiť každému, komu osobné údaje uvedené v § 10 ods. 3 písm. d) poskytol; zákaz ďalšieho poskytovania tu uvedených osobných údajov platí pre prevádzkovateľa a každého, komu ich prevádzkovateľ poskytol odo dňa nasledujúceho po dni doručenia námietky dotknutej osoby, prípadne doručenia písomného oznámenia prevádzkovateľa.

(7) Ak záznam vyhotovený podľa § 15 ods. 7 nie je využitý na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, je ten, kto ho vyhotovil, povinný ho zlikvidovať najneskôr v lehote 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

§ 18

Oznamovanie zmien tretím stranám

(1) Ak prevádzkovateľa upozorní dotknutá osoba alebo ak si dotknutá osoba uplatní u prevádzkovateľa svoje právo, alebo ak prevádzkovateľ sám zistí, že poskytol tretej strane nesprávne, neúplné alebo neaktuálne osobné údaje, alebo že ich poskytol bez právneho základu, je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť to každému, komu ich poskytol. Prevádzkovateľ v oznámení uvedie, aké opatrenia na nápravu vykonal, najmä či osobné údaje blokoval, doplnil, opravil, aktualizoval alebo zlikvidoval, a aké opatrenia žiada prijať od tretej strany.

(2) Tretia strana je povinná na základe oznámenia podľa odseku 1 vykonať požadované opatrenia, najmä zablokovať osobné údaje v informačnom systéme a bez zbytočného odkladu ich doplniť, opraviť, aktualizovať alebo zlikvidovať.

(3) Od oznámenia podľa odseku 1 možno upustiť len vtedy, ak oznámenie je objektívne nemožné alebo je možné len s vyvinutím neprimeraného úsilia.

(4) Prevádzkovateľ, ktorý upustí od oznámenia podľa odseku 1 z dôvodu podľa odseku 3, je povinný na vyzvanie úradu preukázať, že upustenie od oznámenia je dôvodné.

DRUHÁ HLAVA

BEZPEČNOSŤ OSOBNÝCH ÚDAJOV

§ 19

Zodpovednosť za bezpečnosť osobných údajov

(1) Za bezpečnosť osobných údajov zodpovedá prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ je povinný chrániť spracúvané osobné údaje pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Na tento účel prijme primerané technické, organizačné a personálne opatrenia (ďalej len „bezpečnostné opatrenia“) zodpovedajúce spôsobu spracúvania osobných údajov, pričom berie do úvahy najmä použiteľné technické prostriedky, dôvernosť a dôležitosť spracúvaných osobných údajov, ako aj rozsah možných rizík, ktoré sú spôsobilé narušiť bezpečnosť alebo funkčnosť informačného systému.

(2) Bezpečnostné opatrenia podľa odseku 1 prevádzkovateľ zdokumentuje v bezpečnostnom projekte informačného systému (ďalej len „bezpečnostný projekt“), ak

a) v informačnom systéme prepojenom s verejne prístupnou počítačovou sieťou spracúva osobitné kategórie osobných údajov podľa § 13, alebo

b) informačný systém slúži na zabezpečenie verejného záujmu podľa § 3 ods. 1; ustanovenie § 20 sa pri vypracúvaní bezpečnostného projektu nepoužije len vtedy, ak pre konkrétny prípad je tu súčasne povinnosť vypracovať bezpečnostný projekt podľa osobitného predpisu.29)

(3) Prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečovať aktualizáciu bezpečnostných opatrení prijatých podľa odsekov 1 a 2 tak, aby zodpovedala prijatým zmenám pri spracúvaní osobných údajov, a to až do ukončenia spracúvania osobných údajov v informačnom systéme.

(4) Na požiadanie úradu prevádzkovateľ preukáže rozsah a obsah bezpečnostných opatrení podľa odsekov 1 a 2.

§ 20

Bezpečnostný projekt

(1) Bezpečnostný projekt vymedzuje rozsah a spôsob bezpečnostných opatrení potrebných na eliminovanie a minimalizovanie hrozieb a rizík pôsobiacich na informačný systém z hľadiska narušenia jeho bezpečnosti, spoľahlivosti a funkčnosti.

(2) Bezpečnostný projekt vypracúva prevádzkovateľ v súlade s bezpečnostnými štandardmi, právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(3) Rozsah a dokumentáciu bezpečnostných opatrení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 21

Poučenie oprávnenej osoby

(1) Fyzická osoba sa stáva oprávnenou osobou dňom jej poučenia.

(2) Prevádzkovateľ je povinný poučiť osobu podľa odseku 1 o jej právach a povinnostiach pri spracúvaní osobných údajov; poučenie obsahuje najmä vymedzenie rozsahu jej oprávnení, povolených činností a podmienok spracúvania osobných údajov. Prevádzkovateľ vykoná poučenie pred uskutočnením prvej operácie s osobnými údajmi oprávnenou osobou.

(3) Prevádzkovateľ je povinný o poučení oprávnenej osoby vyhotoviť záznam, ktorý je povinný na požiadanie úradu hodnoverne preukázať.

(4) Prevádzkovateľ je povinný opätovne poučiť oprávnenú osobu, ak došlo k podstatnej zmene jej pracovného, služobného alebo funkčného zaradenia, a tým sa významne zmenil obsah náplne jej pracovných činností, alebo sa podstatne zmenili podmienky spracúvania osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných údajov v rámci jej pracovného, služobného alebo funkčného zaradenia.

§ 22

Povinnosť mlčanlivosti

(1) Prevádzkovateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch, ktoré spracúva. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po ukončení spracúvania osobných údajov.

(2) Oprávnená osoba je povinná zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch, s ktorými príde do styku; tie nesmie využiť ani pre osobnú potrebu a bez súhlasu prevádzkovateľa ich nesmie zverejniť a nikomu poskytnúť ani sprístupniť.

(3) Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 2 platí aj pre iné fyzické osoby, ktoré prídu do styku s osobnými údajmi u prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa.

(4) Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 2 trvá aj po zániku funkcie oprávnenej osoby alebo po skončení jej pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Povinnosť mlčanlivosti podľa prvej vety sa vzťahuje aj na fyzické osoby podľa odseku 3.

(5) Povinnosť mlčanlivosti podľa odsekov 1 až 4 neplatí, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh súdu a orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitného zákona; tým nie sú dotknuté ustanovenia o mlčanlivosti podľa osobitných predpisov.30)

(6) Odseky 1 až 4 sa nepoužijú vo vzťahu k úradu pri plnení jeho úloh podľa tohto zákona.

TRETIA HLAVA

DOHĽAD NAD OCHRANOU OSOBNÝCH ÚDAJOV

Zodpovedná osoba

§ 23

Podmienky poverenia zodpovednej osoby

(1) Za výkon dohľadu nad ochranou osobných údajov spracúvaných podľa tohto zákona zodpovedá prevádzkovateľ.

(2) Prevádzkovateľ, ktorý spracúva osobné údaje prostredníctvom oprávnených osôb, môže výkonom dohľadu písomne poveriť zodpovednú osobu alebo viaceré zodpovedné osoby, ktoré dozerajú na dodržiavanie zákonných ustanovení pri spracúvaní osobných údajov. Tým nie je dotknutá zodpovednosť prevádzkovateľa podľa odseku 1.

(3) Ak prevádzkovateľ nepoverí zodpovednú osobu podľa odseku 2, je povinný oznámiť úradu tie informačné systémy, ktoré podľa tohto zákona podliehajú oznamovacej povinnosti podľa § 34. Povinnosť ustanovená prevádzkovateľovi podľa prvej vety sa nevzťahuje na sprostredkovateľa.

(4) Zodpovedná osoba má postavenie oprávnenej osoby prevádzkovateľa s právom prístupu do informačných systémov prevádzkovateľa v rozsahu potrebnom na plnenie úloh podľa § 27.

(5) Zodpovednou osobou môže byť len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má platné potvrdenie úradu o absolvovaní skúšky podľa § 24.

(6) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom mu výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na neho, ako keby nebol odsúdený alebo odsúdenie mu nebolo zahladené. Bezúhonnosť sa preukazuje doloženým výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Výpis z registra trestov fyzická osoba doloží prevádzkovateľovi najneskôr v deň poverenia podľa odseku 2. Prevádzkovateľ je povinný ho uchovávať spolu s poverením podľa odseku 8 počas celej doby výkonu funkcie zodpovednej osoby.

(7) Povinnosť preukazovania bezúhonnosti podľa odseku 6 neplatí, ak fyzická osoba je povinná preukázať svoju bezúhonnosť na účely pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu k prevádzkovateľovi podľa osobitného zákona.

(8) Poverenie podľa odseku 2 obsahuje

a) identifikačné údaje prevádzkovateľa,

b) titul, meno, priezvisko a dátum narodenia poverenej zodpovednej osoby,

c) dátum začiatku platnosti poverenia zodpovednej osoby,

d) vyhlásenie prevádzkovateľa o tom, že poverená osoba spĺňa predpoklady podľa tohto zákona,

e) číslo potvrdenia o absolvovaní skúšky podľa § 24 ods. 5 písm. c) a dátum vydania potvrdenia,

f) výslovný súhlas s poverením a podpis poverenej zodpovednej osoby,

g) odtlačok pečiatky prevádzkovateľa,

h) dátum vyhotovenia poverenia a

i) podpis štatutárneho orgánu prevádzkovateľa alebo inej osoby oprávnenej konať v mene prevádzkovateľa.

§ 24

Skúška na výkon funkcie zodpovednej osoby

(1) Fyzická osoba môže byť poverená výkonom dohľadu nad ochranou osobných údajov po úspešnom absolvovaní skúšky.

(2) Skúšku fyzickej osoby na účely výkonu funkcie zodpovednej osoby podľa tohto zákona zabezpečuje úrad.

(3) Žiadosť o absolvovanie skúšky obsahuje

a) údaje o žiadateľovi v rozsahu titul, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a adresu na doručovanie písomností, elektronickú poštu a telefónne číslo,

b) identifikačné údaje prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ak zasielajú žiadosť o absolvovanie skúšky za žiadateľa,

c) dátum a podpis žiadateľa.

(4) Vzor žiadosti o absolvovanie skúšky podľa odseku 3 zverejní úrad na svojom webovom sídle.

(5) Potvrdenie o absolvovaní skúšky obsahuje

a) identifikačné údaje úradu,

b) identifikačné údaje žiadateľa v rozsahu titul, meno, priezvisko a dátum narodenia,

c) číslo potvrdenia,

d) dátum vydania potvrdenia,

e) titul, meno, priezvisko a podpis predsedu úradu a

f) odtlačok úradnej pečiatky úradu.

(6) Fyzická osoba, ktorá úspešne absolvovala skúšku a nevykonáva funkciu zodpovednej osoby počas doby dlhšej ako dva roky, je povinná vykonať skúšku opakovane.

(7) Podrobnosti o skúške fyzickej osoby na výkon funkcie zodpovednej osoby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 25

Povinnosti prevádzkovateľa pri poverení zodpovednej osoby

(1) Prevádzkovateľ je povinný umožniť zodpovednej osobe nezávislý výkon dohľadu nad ochranou osobných údajov a prijať jej oprávnené návrhy; upozornenie na nedostatky alebo vyslovenie požiadavky zodpovednou osobou v súvislosti s plnením jej povinností podľa § 27 ods. 2 sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na konanie zo strany prevádzkovateľa, ktoré by zodpovednej osobe spôsobilo ujmu.

(2) Prevádzkovateľ, ktorý písomne poveril výkonom dohľadu nad ochranou osobných údajov zodpovednú osobu, je povinný o tom písomne informovať úrad bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní odo dňa poverenia zodpovednej osoby doporučenou zásielkou alebo v podobe elektronického dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.14) Prevádzkovateľ oznámi úradu tieto údaje:

a) identifikačné údaje prevádzkovateľa,

b) titul, meno, priezvisko a dátum narodenia zodpovednej osoby,

c) deň, keď sa fyzická osoba stala zodpovednou osobou,

d) vyhlásenie prevádzkovateľa o tom, že zodpovedná osoba spĺňa predpoklady podľa tohto zákona,

e) číslo potvrdenia o absolvovaní skúšky podľa § 24 ods. 5 písm. c) a dátum vydania potvrdenia,

f) odtlačok pečiatky prevádzkovateľa,

g) dátum vyhotovenia oznámenia a

h) podpis štatutárneho orgánu prevádzkovateľa alebo inej osoby oprávnenej konať v mene prevádzkovateľa.

(3) Ak prevádzkovateľ výkonom dohľadu nad ochranou osobných údajov súčasne poveril viac zodpovedných osôb, je povinný podľa odseku 2 oznámiť úradu poverenie všetkých zodpovedných osôb.

(4) Ak počas výkonu funkcie zodpovednej osoby dôjde k zmene údajov oznamovaných podľa odseku 2, prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu nahlásiť úradu zmenu týchto údajov.

(5) Vzor oznámenia podľa odseku 2 zverejní úrad na svojom webovom sídle.

§ 26

Ukončenie poverenia zodpovednej osoby

(1) Prevádzkovateľ je oprávnený kedykoľvek bez udania dôvodu poverenie zodpovednej osoby písomne odvolať.

(2) Poverenie zodpovednej osoby zaniká

a) smrťou zodpovednej osoby,

b) dňom zániku prevádzkovateľa,

c) dňom, keď zodpovedná osoba prestala spĺňať podmienky podľa § 23 ods. 5,

d) uplynutím lehoty podľa § 24 ods. 6,

e) dňom skončenia pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu zodpovednej osoby, ak je zamestnancom prevádzkovateľa a písomne sa nedohodnú na pokračovaní výkonu funkcie zodpovednej osoby podľa tohto zákona, alebo

f) dňom, keď prevádzkovateľ prevzal písomnú žiadosť zodpovednej osoby o zrušenie jej poverenia na výkon funkcie zodpovednej osoby, ak nedošlo k inej dohode o lehote zániku.

(3) Ak prevádzkovateľ odvolá poverenie zodpovednej osoby podľa odseku 1, môže postupovať podľa § 23 ods. 2 a § 25 ods. 2. Ak dôjde k zániku poverenia zodpovednej osoby podľa odseku 2 písm. a), c) až f), prevádzkovateľ môže postupovať podľa § 23 ods. 2 a § 25 ods. 2.

(4) Ak dôjde k zániku poverenia zodpovednej osoby podľa odseku 2 písm. b), prevádzkovateľ je povinný o tom bez zbytočného odkladu informovať úrad.

(5) Ak prevádzkovateľ nepostupuje podľa odseku 3, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť úradu odvolanie poverenia alebo zánik poverenia zodpovednej osoby.

(6) Úrad je oprávnený uložiť prevádzkovateľovi povinnosť písomne poveriť výkonom dohľadu nad ochranou osobných údajov inú fyzickú osobu, ak sa preukáže, že písomne poverená zodpovedná osoba nepostupovala pri zabezpečovaní úloh podľa § 27 ods. 1 a 2 v súlade s týmto zákonom. Prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu úradu vyhovieť a výkonom dohľadu nad ochranou osobných údajov písomne poveriť inú fyzickú osobu.

§ 27

Povinnosti zodpovednej osoby

(1) Zodpovedná osoba je povinná pred začatím spracúvania osobných údajov v informačnom systéme posúdiť, či ich spracúvaním nevzniká nebezpečenstvo narušenia práv a slobôd dotknutých osôb. Zistenie narušenia práv a slobôd dotknutých osôb pred začatím spracúvania alebo porušenia zákonných ustanovení v priebehu spracúvania osobných údajov je zodpovedná osoba povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť prevádzkovateľovi.

(2) Zodpovedná osoba je povinná zabezpečovať

a) potrebnú súčinnosť s úradom pri plnení úloh patriacich do jeho pôsobnosti; na požiadanie je zodpovedná osoba povinná úradu kedykoľvek predložiť svoje písomné poverenie a písomné oznámenia podľa odseku 1,

b) povinnosti podľa odseku 1,

c) dohľad nad plnením základných povinností prevádzkovateľa podľa § 6,

d) poučenie oprávnených osôb podľa § 21,

e) vybavovanie žiadostí dotknutých osôb podľa § 28 až 30,

f) prijatie bezpečnostných opatrení podľa § 19 ods. 1 a 2, dohliadať na ich aplikáciu v praxi a zabezpečovať ich aktualizáciu podľa § 19 ods. 3,

g) dohľad nad výberom sprostredkovateľa, prípravu písomnej zmluvy so sprostredkovateľom a počas trvania zmluvného vzťahu preverovať dodržiavanie dohodnutých podmienok podľa § 8,

h) dohľad nad cezhraničným prenosom osobných údajov podľa § 31 a 32,

i) prihlásenie informačných systémov na osobitnú registráciu, ich odhlásenie alebo nahlasovanie zmien alebo zabezpečovať vedenie evidencie informačných systémov podľa § 34 až 44.

(3) Zodpovedná osoba, ktorá prestane spĺňať podmienky podľa § 23 ods. 5, je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť túto skutočnosť prevádzkovateľovi.

ŠTVRTÁ HLAVA

OCHRANA PRÁV DOTKNUTÝCH OSÔB

§ 28

Práva dotknutej osoby

(1) Dotknutá osoba má právo na základe písomnej žiadosti od prevádzkovateľa vyžadovať

a) potvrdenie, či sú alebo nie sú osobné údaje o nej spracúvané,

b) vo všeobecne zrozumiteľnej forme informácie o spracúvaní osobných údajov v informačnom systéme v rozsahu podľa § 15 ods. 1 písm. a) až e) druhý až šiesty bod; pri vydaní rozhodnutia podľa odseku 5 je dotknutá osoba oprávnená oboznámiť sa s postupom spracúvania a vyhodnocovania operácií,

c) vo všeobecne zrozumiteľnej forme presné informácie o zdroji, z ktorého získal jej osobné údaje na spracúvanie,

d) vo všeobecne zrozumiteľnej forme zoznam jej osobných údajov, ktoré sú predmetom spracúvania,

e) opravu alebo likvidáciu svojich nesprávnych, neúplných alebo neaktuálnych osobných údajov, ktoré sú predmetom spracúvania,

f) likvidáciu jej osobných údajov, ktorých účel spracúvania sa skončil; ak sú predmetom spracúvania úradné doklady obsahujúce osobné údaje, môže požiadať o ich vrátenie,

g) likvidáciu jej osobných údajov, ktoré sú predmetom spracúvania, ak došlo k porušeniu zákona,

h) blokovanie jej osobných údajov z dôvodu odvolania súhlasu pred uplynutím času jeho platnosti, ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje na základe súhlasu dotknutej osoby.

(2) Právo dotknutej osoby podľa odseku 1 písm. e) a f) možno obmedziť, len ak takéto obmedzenie vyplýva z osobitného zákona alebo jeho uplatnením by bola porušená ochrana dotknutej osoby, alebo by boli porušené práva a slobody iných osôb.

(3) Dotknutá osoba na základe písomnej žiadosti má právo u prevádzkovateľa namietať voči

a) spracúvaniu jej osobných údajov, o ktorých predpokladá, že sú alebo budú spracúvané na účely priameho marketingu bez jej súhlasu, a žiadať ich likvidáciu,

b) využívaniu osobných údajov uvedených v § 10 ods. 3 písm. d) na účely priameho marketingu v poštovom styku, alebo

c) poskytovaniu osobných údajov uvedených v § 10 ods. 3 písm. d) na účely priameho marketingu.

(4) Dotknutá osoba na základe písomnej žiadosti alebo osobne, ak vec neznesie odklad, má právo u prevádzkovateľa kedykoľvek namietať voči spracúvaniu osobných údajov v prípadoch podľa § 10 ods. 3 písm. a), e), f) alebo g) vyslovením oprávnených dôvodov alebo predložením dôkazov o neoprávnenom zasahovaní do jej práv a právom chránených záujmov, ktoré sú alebo môžu byť v konkrétnom prípade takýmto spracúvaním osobných údajov poškodené; ak tomu nebránia zákonné dôvody a preukáže sa, že námietka dotknutej osoby je oprávnená, prevádzkovateľ je povinný osobné údaje, ktorých spracúvanie dotknutá osoba namietala, bez zbytočného odkladu blokovať a zlikvidovať ihneď, ako to okolnosti dovolia.

(5) Dotknutá osoba na základe písomnej žiadosti alebo osobne, ak vec neznesie odklad, ďalej má právo u prevádzkovateľa kedykoľvek namietať a nepodrobiť sa rozhodnutiu prevádzkovateľa, ktoré by malo pre ňu právne účinky alebo významný dosah, ak sa také rozhodnutie vydá výlučne na základe úkonov automatizovaného spracúvania jej osobných údajov. Dotknutá osoba má právo žiadať prevádzkovateľa o preskúmanie vydaného rozhodnutia metódou odlišnou od automatizovanej formy spracúvania, pričom prevádzkovateľ je povinný žiadosti dotknutej osoby vyhovieť, a to tak, že rozhodujúcu úlohu pri preskúmaní rozhodnutia bude mať oprávnená osoba; o spôsobe preskúmania a výsledku zistenia prevádzkovateľ informuje dotknutú osobu v lehote podľa § 29 ods. 3. Dotknutá osoba nemá toto právo iba v prípade, ak to ustanovuje osobitný zákon, v ktorom sú upravené opatrenia na zabezpečenie oprávnených záujmov dotknutej osoby, alebo ak v rámci predzmluvných vzťahov alebo počas existencie zmluvných vzťahov prevádzkovateľ vydal rozhodnutie, ktorým vyhovel požiadavke dotknutej osoby, alebo ak prevádzkovateľ na základe zmluvy prijal iné primerané opatrenia na zabezpečenie oprávnených záujmov dotknutej osoby.

(6) Ak dotknutá osoba uplatní svoje právo

a) písomne a z obsahu jej žiadosti vyplýva, že uplatňuje svoje právo, žiadosť sa považuje za podanú podľa tohto zákona; žiadosť podanú elektronickou poštou alebo faxom dotknutá osoba doručí písomne najneskôr do troch dní odo dňa jej odoslania,

b) osobne ústnou formou do zápisnice, z ktorej musí byť zrejmé, kto právo uplatnil, čoho sa domáha a kedy a kto vyhotovil zápisnicu, jeho podpis a podpis dotknutej osoby; kópiu zápisnice je prevádzkovateľ povinný odovzdať dotknutej osobe,

c) u sprostredkovateľa podľa písmena a) alebo písmena b), je ten povinný túto žiadosť alebo zápisnicu odovzdať prevádzkovateľovi bez zbytočného odkladu.

(7) Dotknutá osoba pri podozrení, že jej osobné údaje sa neoprávnene spracúvajú, môže podať úradu návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov.

(8) Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,15) jej práva môže uplatniť zákonný zástupca.16)

(9) Ak dotknutá osoba nežije, jej práva, ktoré mala podľa tohto zákona, môže uplatniť blízka osoba.17)

§ 29

Poskytnutie informácií dotknutej osobe

(1) Žiadosť dotknutej osoby podľa § 28 ods. 1 písm. a) až c), e) až h) a ods. 3 až 5 vybaví prevádzkovateľ bezplatne.

(2) Žiadosť dotknutej osoby podľa § 28 ods. 1 písm. d) vybaví prevádzkovateľ bezplatne okrem úhrady vo výške, ktorá nemôže prekročiť výšku účelne vynaložených vecných nákladov spojených so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie dotknutej osobe, ak osobitný zákon neustanovuje inak.31)

(3) Prevádzkovateľ je povinný písomne vybaviť žiadosť dotknutej osoby podľa odsekov 1 a 2 najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.

§ 30

Oznámenie o obmedzení práv dotknutej osoby

Obmedzenie práv dotknutej osoby podľa § 28 ods. 2 prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu písomne oznámi dotknutej osobe a úradu.

PIATA HLAVA

CEZHRANIČNÝ PRENOS OSOBNÝCH ÚDAJOV

§ 31

Prenos osobných údajov do tretích krajín

(1) Prenos osobných údajov do tretej krajiny, ktorá podľa rozhodnutia Európskej komisie32) zaručuje primeranú úroveň ochrany osobných údajov, možno uskutočniť, ak prevádzkovateľ dotknutej osobe predtým poskytol informácie podľa § 15 ods. 1 alebo ods. 2, alebo bola splnená niektorá z podmienok uvedených v § 15 ods. 3.

(2) Prenos osobných údajov do tretej krajiny, ktorá nezaručuje primeranú úroveň ochrany osobných údajov, možno uskutočniť, ak prevádzkovateľ prijme primerané záruky ochrany súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov a výkonu príslušných práv; takéto záruky vyplývajú zo štandardných zmluvných doložiek podľa osobitného predpisu33) alebo záväzných vnútropodnikových pravidiel prevádzkovateľa, ktoré boli schválené orgánom dozoru v oblasti ochrany osobných údajov so sídlom v členskom štáte.

(3) Ak prevádzkovateľ nepostupuje podľa odseku 2, prenos osobných údajov do tretej krajiny, ktorá nezaručuje primeranú úroveň ochrany osobných údajov možno uskutočniť, iba ak

a) dotknutá osoba pred jeho uskutočnením poskytla písomný alebo inak hodnoverne preukázateľný súhlas s vedomím, že tretia krajina nezaručuje primeranú úroveň ochrany,

b) je prenos nevyhnutný na plnenie zmluvy medzi dotknutou osobou a prevádzkovateľom alebo v predzmluvných vzťahoch s dotknutou osobou, alebo pri rokovaní o zmene zmluvy, ktoré sa uskutočňujú na žiadosť dotknutej osoby,

c) je prenos nevyhnutný na uzavretie zmluvy alebo na plnenie zmluvy, ktorú prevádzkovateľ uzavrel v záujme dotknutej osoby s treťou stranou,

d) je prenos nevyhnutný alebo požadovaný na základe zákona z dôvodu zabezpečenia dôležitého verejného záujmu alebo pri preukazovaní, uplatňovaní, alebo obhajovaní právnych nárokov vyplývajúcich zo zákona alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

e) je prenos nevyhnutný na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby, alebo

f) sa týka osobných údajov, ktoré sú súčasťou zoznamov, registrov alebo operátov vedených podľa osobitných zákonov verejne prístupných alebo sprístupnených tým, ktorí preukážu právny základ na ich sprístupnenie pri splnení zákonom ustanovených podmienok.

(4) Ak ide o prenos osobných údajov o osobách v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, prevádzkovateľ je povinný prijať primerané záruky ochrany súkromia a ochrany osobných údajov podľa odseku 2.

(5) Ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ so sídlom, miestom podnikania alebo trvalým pobytom v Spojených štátoch amerických pristúpil k zásadám bezpečného prístavu,34) zmluva o prenose osobných údajov musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán,

b) účel prenosu osobných údajov,

c) predpokladané spracovateľské operácie v tretej krajine,

d) zoznam prenášaných osobných údajov,

e) okruh dotknutých osôb a

f) dobu uchovávania osobných údajov.

(6) Ak prevádzkovateľ použije v zmluve o prenose osobných údajov do tretej krajiny bez primeranej úrovne ochrany osobných údajov zmluvné doložky, ktoré sú odlišné od štandardných zmluvných doložiek podľa odseku 2 určených na prenos prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom alebo s nimi vykazujú zjavný nesúlad, je povinný pred začatím prenosu požiadať úrad o súhlas.

(7) Žiadosť podľa odseku 6 obsahuje

a) identifikačné údaje zmluvných strán,

b) účel prenosu osobných údajov,

c) predpokladané spracovateľské operácie v tretej krajine,

d) zoznam prenášaných osobných údajov,

e) okruh dotknutých osôb a

f) dobu uchovávania osobných údajov.

(8) Prílohou žiadosti podľa odseku 7 je zmluva o prenose osobných údajov v štátnom jazyku alebo jej úradne overený preklad do štátneho jazyka.

(9) Na prenos osobných údajov podľa odsekov 2, 3 a 5 sa súhlas úradu nevyžaduje.

(10) Prevádzkovateľ je oprávnený uskutočniť prenos osobitnej kategórie osobných údajov tretej strane so sídlom v tretej krajine iba s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(11) Ten, kto uskutočňuje prenos osobných údajov, musí zabezpečiť ich bezpečnosť aj počas tohto prenosu.

(12) Ochrana osobných údajov, ktoré prenáša prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ so sídlom, miestom podnikania alebo s trvalým pobytom v tretej krajine na územie Slovenskej republiky, sa vykonáva v súlade s týmto zákonom.

§ 32

Prenos osobných údajov v rámci členských štátov

(1) Voľný pohyb osobných údajov medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi sa zaručuje; Slovenská republika neobmedzí ani nezakáže prenos osobných údajov z dôvodov ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä ich práva na súkromie v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov.

(2) Prevádzkovateľ so sídlom, miestom podnikania alebo s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý zároveň spracúva osobné údaje prostredníctvom sprostredkovateľa na území jedného alebo viacerých členských štátov, je povinný zabezpečiť, aby konali podľa jeho pokynov a v súlade s týmto zákonom; to neplatí pri prijatí technických, organizačných a personálnych bezpečnostných opatrení.

(3) Prevádzkovateľ so sídlom, miestom podnikania alebo s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky pri prenose osobných údajov prevádzkovateľovi v inom členskom štáte je povinný prijať primerané záruky zachovania práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb.

(4) Prevádzkovateľ je povinný získať písomný alebo iným hodnoverným spôsobom preukázateľný súhlas dotknutých osôb pred poskytnutím osobných údajov prevádzkovateľovi so sídlom v inom členskom štáte, ak tento zákon alebo osobitný zákon takýto súhlas vyžaduje.

ŠIESTA HLAVA

OZNAMOVACIA POVINNOSŤ, OSOBITNÁ REGISTRÁCIA A EVIDENCIA INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV

§ 33

Prevádzkovateľ je povinný oznámiť úradu informačné systémy, požiadať úrad o osobitnú registráciu informačných systémov alebo viesť o informačných systémoch evidenciu v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Oznamovacia povinnosť

§ 34

(1) Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky informačné systémy, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami spracúvania.

(2) Oznamovacia povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na informačné systémy, ktoré

a) podliehajú osobitnej registrácii podľa § 37,

b) podliehajú dohľadu zodpovednej osoby, ktorú písomne poveril prevádzkovateľ podľa § 23 a ktorá vykonáva dohľad nad ochranou osobných údajov podľa tohto zákona, okrem informačného systému, v ktorom sa spracúvajú osobné údaje na základe § 10 ods. 3 písm. g), ktorý vždy podlieha oznamovacej povinnosti; úrad môže rozhodnúť, že informačný systém, v ktorom sa spracúvajú osobné údaje na základe § 10 ods. 3 písm. g), podlieha osobitnej registrácii,

c) obsahujú osobné údaje o členstve osôb v občianskom združení alebo odborovej organizácii, a ak tieto osobné údaje spracúvajú a využívajú výlučne pre svoju vnútornú potrebu, alebo obsahujú osobné údaje o náboženskej viere osôb združených v štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, a ak tieto osobné údaje spracúva cirkev alebo náboženská spoločnosť a využíva ich výlučne pre svoju vnútornú potrebu, alebo obsahujú osobné údaje o členstve osôb v politickej strane alebo v politickom hnutí, ktoré sú ich členmi, a ak tieto osobné údaje spracúva politická strana alebo politické hnutie a využíva ich výlučne pre svoju vnútornú potrebu, alebo

d) obsahujú osobné údaje, ktoré sú spracúvané na základe zákona, priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 35

(1) Prevádzkovateľ je povinný oznámiť informačný systém podľa § 34 pred začatím spracúvania osobných údajov; oznámenie možno vykonať aj prostredníctvom elektronického formulára. Oznámenie musí obsahovať

a) identifikačné údaje prevádzkovateľa,

b) meno a priezvisko štatutárneho orgánu prevádzkovateľa alebo inej osoby oprávnenej konať v mene prevádzkovateľa,

c) identifikačné údaje zástupcu prevádzkovateľa, ak je vymenovaný; ak prevádzkovateľ vymenoval svojho zástupcu, uvedie aj meno a priezvisko štatutárneho orgánu zástupcu prevádzkovateľa alebo inej osoby oprávnenej konať v mene zástupcu prevádzkovateľa,

d) počet oprávnených osôb prevádzkovateľa,

e) názov informačného systému,

f) účel spracúvania osobných údajov,

g) právny základ spracúvania osobných údajov,

h) okruh dotknutých osôb,

i) zoznam osobných údajov, alebo rozsah osobných údajov podľa § 10 ods. 4 prvej vety,

j) tretie strany, prípadne okruh tretích strán, ak sa predpokladá alebo je zrejmé, že im budú osobné údaje poskytnuté a právny základ ich poskytovania,

k) okruh príjemcov, ak sa predpokladá alebo je zrejmé, že im budú osobné údaje sprístupnené a právny základ ich sprístupnenia,

l) spôsob zverejnenia, ak prevádzkovateľ osobné údaje zverejňuje a právny základ ich zverejnenia,

m) tretie krajiny, ak sa predpokladá alebo je zrejmé, že sa do týchto krajín uskutoční prenos osobných údajov a právny základ ich prenosu,

n) označenie bezpečnostných opatrení prijatých na zabezpečenie ochrany osobných údajov podľa § 19 ods. 1 a 2,

o) deň, keď sa začnú spracúvať osobné údaje v informačnom systéme.

(2) Vzor oznámenia informačného systému a príkladmý zoznam informačných systémov podľa odseku 1 zverejní úrad na svojom webovom sídle.

§ 36

(1) Ak ide o informačný systém, ktorý podľa § 34 podlieha oznamovacej povinnosti a oznámenie spĺňa náležitosti podľa § 35 ods. 1, úrad informačnému systému pridelí identifikačné číslo. O splnení oznamovacej povinnosti vydá úrad na žiadosť prevádzkovateľa potvrdenie, ktoré obsahuje

a) identifikačné údaje úradu,

b) identifikačné údaje prevádzkovateľa; titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak je prevádzkovateľom fyzická osoba,

c) názov informačného systému,

d) pridelené identifikačné číslo,

e) titul, meno, priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca úradu,

f) dátum splnenia oznamovacej povinnosti a

g) odtlačok úradnej pečiatky úradu.

(2) Ak oznámenie nespĺňa náležitosti podľa § 35 ods. 1, úrad vyzve prevádzkovateľa na odstránenie nedostatkov v lehote, ktorú určí a ktorá nemôže byť kratšia ako sedem dní. Ak prevádzkovateľ neodstráni nedostatky v určenej lehote, úrad identifikačné číslo nepridelí a na oznámenie sa neprihliada.

(3) Ak informačný systém podlieha oznamovacej povinnosti a prevádzkovateľ si splnil oznamovaciu povinnosť podľa § 35 ods. 1, je oprávnený začať so spracúvaním osobných údajov odo dňa oznámenia.

(4) Ak informačný systém prevádzkovateľa po jeho oznámení začne spĺňať podmienky uvedené v § 34 ods. 2, prevádzkovateľ je povinný o tom bez zbytočného odkladu informovať úrad; úrad odníme identifikačné číslo, o čom bez zbytočného odkladu informuje prevádzkovateľa. Ak úrad zistí túto skutočnosť pri plnení úloh podľa tohto zákona z vlastnej iniciatívy, odníme identifikačné číslo, o čom bez zbytočného odkladu informuje prevádzkovateľa. Proti rozhodnutiu o odňatí identifikačného čísla nie je prípustný opravný prostriedok.

Osobitná registrácia

§ 37

Podmienky osobitnej registrácie

Osobitná registrácia sa vzťahuje na informačné systémy, v ktorých prevádzkovateľ spracúva

a) osobné údaje na základe § 10 ods. 3 písm. g) ak o tom rozhodne úrad podľa § 34 ods. 2 písm. b),

b) osobné údaje na základe § 13 ods. 5 písm. b), c) a d), alebo

c) aspoň jeden z osobných údajov uvedených v § 13 ods. 1 a zároveň sa predpokladá prenos týchto osobných údajov do tretej krajiny, ktorá nezaručuje primeranú úroveň ochrany osobných údajov; osobitná registrácia sa nevyžaduje v prípadoch podľa § 31 ods. 9.

§ 38

Prihlásenie na osobitnú registráciu

(1) Prevádzkovateľ je povinný prihlásiť informačný systém na osobitnú registráciu na úrade pred začatím spracúvania osobných údajov. Žiadosť, ktorou prevádzkovateľ prihlasuje informačný systém na osobitnú registráciu, musí okrem náležitostí podľa § 35 ods. 1 obsahovať aj dôvod prihlasovania informačného systému na osobitnú registráciu podľa § 37.

(2) Vzor žiadosti, ktorou prevádzkovateľ prihlasuje informačný systém na osobitnú registráciu, zverejní úrad na svojom webovom sídle.

(3) Prílohou k žiadosti podľa odseku 2 sú podklady nevyhnutné na posúdenie, či spracúvaním osobných údajov nevzniká nebezpečenstvo porušenia práv a slobôd dotknutých osôb.

§ 39

Postup pri osobitnej registrácii

(1) Ak žiadosť nespĺňa náležitosti podľa § 38 ods. 1 a 3 alebo ak pri posudzovaní žiadosti vzniknú akékoľvek pochybnosti, úrad vyzve prevádzkovateľa na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie podkladov v lehote, ktorú určí a ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní; počas tejto doby lehota v konaní o osobitnej registrácii neplynie.

(2) Mieru nebezpečenstva porušenia práv a slobôd dotknutej osoby pri spracúvaní osobných údajov individuálne pre konkrétny prípad posudzuje úrad.

(3) Ak spracúvaním osobných údajov nevzniká nebezpečenstvo porušenia práv a slobôd dotknutých osôb, úrad zaregistruje informačný systém a pridelí mu registračné číslo. O osobitnej registrácii vydá úrad potvrdenie, ktoré obsahuje

a) identifikačné údaje úradu,

b) identifikačné údaje prevádzkovateľa; titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak je prevádzkovateľom fyzická osoba,

c) názov informačného systému,

d) pridelené registračné číslo,

e) titul, meno, priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca úradu,

f) dátum registrácie a

g) odtlačok úradnej pečiatky úradu.

(4) Vzor potvrdenia o osobitnej registrácii zverejní úrad na svojom webovom sídle.

(5) Prevádzkovateľ je oprávnený začať spracúvať osobné údaje v informačnom systéme prihlásenom na osobitnú registráciu až po doručení potvrdenia o osobitnej registrácii.

(6) Ak úrad spracúvanie osobných údajov v informačnom systéme prihlásenom na osobitnú registráciu posúdi ako rizikové, rozhodne o neudelení osobitnej registrácie prevádzkovateľovi na spracúvanie osobných údajov na daný účel. Prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu vykonať opatrenia, aby sa spracúvanie osobných údajov neuskutočnilo.

(7) Ak pri posudzovaní predložených údajov úrad zistí, že prihlásený informačný systém nepodlieha osobitnej registrácii, konanie o osobitnej registrácii zastaví a prevádzkovateľa o tom bez zbytočného odkladu informuje.

(8) O osobitnej registrácii sa nevyhotovuje písomné rozhodnutie; proti osobitnej registrácii nie je prípustný opravný prostriedok.

(9) Ak sa preukáže, že prevádzkovateľ spracúva osobné údaje v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi, úrad rozhodnutím zruší osobitnú registráciu informačného systému a rozhodne o ukončení spracúvania osobných údajov.

§ 40

Oznámenie zmien a odhlásenie osobitnej registrácie

(1) Prevádzkovateľ je povinný do 15 dní písomne oznámiť úradu akékoľvek zmeny oznámených údajov a údajov prihlásených na osobitnú registráciu, ktoré nastanú v priebehu spracúvania; povinnosť oznámenia zmien sa nevzťahuje na počet oprávnených osôb podľa § 35 ods. 1 písm. d). Vzor žiadosti o oznámení zmien zverejní úrad na svojom webovom sídle.

(2) Prevádzkovateľ je povinný do 15 dní odo dňa skončenia spracúvania osobných údajov písomne oznámiť ukončenie používania informačného systému podľa § 35 ods. 1 a písomne odhlásiť informačný systém z osobitnej registrácie. Pri písomnom oznámení podľa prvej vety je prevádzkovateľ povinný uviesť najmä svoje identifikačné údaje, názov odhlasovaného informačného systému, identifikačné alebo registračné číslo a dátum skončenia spracúvania osobných údajov. Vzor písomného oznámenia podľa prvej vety zverejní úrad na svojom webovom sídle.

(3) Zmenu oznámených údajov podľa odseku 1 a oznámenie ukončenia používania informačného systému podľa odseku 2 možno vykonať aj prostredníctvom elektronického formulára.

§ 41

Poplatok za osobitnú registráciu

Za osobitnú registráciu a za zmenu osobitnej registrácie sa vyberá správny poplatok podľa osobitného predpisu.35)

§ 42

Sprístupnenie a zverejnenie oznámení a osobitnej registrácie

(1) Údaje z oznámení v rozsahu podľa § 35 ods. 1 a osobitnej registrácie v rozsahu podľa § 38 ods. 1 je úrad povinný sprístupniť bezplatne komukoľvek, kto o to požiada.

(2) Úrad prostredníctvom svojho webového sídla zverejňuje zoznam oznámení a osobitných registrácií v rozsahu

a) názov a identifikačné číslo prevádzkovateľa informačného systému; titul, meno a priezvisko, ak je prevádzkovateľom fyzická osoba, a

b) identifikačné alebo registračné číslo informačného systému.

Evidencia

§ 43

Podmienky evidencie

(1) O informačných systémoch, ktoré nepodliehajú oznamovacej povinnosti alebo osobitnej registrácii, je prevádzkovateľ povinný viesť evidenciu, a to najneskôr odo dňa začatia spracúvania údajov v týchto informačných systémoch. Evidencia obsahuje údaje v rozsahu podľa § 35 ods. 1. Vzor evidencie zverejní úrad na svojom webovom sídle.

(2) Prevádzkovateľ je povinný viesť a aktualizovať evidenciu podľa odseku 1 až do dňa ukončenia spracúvania osobných údajov v informačnom systéme; povinnosť aktualizácie sa nevzťahuje na počet oprávnených osôb podľa § 35 ods. 1 písm. d).

§ 44

Sprístupnenie evidencie

Údaje z evidencie podľa § 43 ods. 1 je prevádzkovateľ povinný sprístupniť bezplatne komukoľvek, kto o to požiada.

TRETIA ČASŤ

ÚRAD

PRVÁ HLAVA

POSTAVENIE, PÔSOBNOSŤ A ORGANIZÁCIA ÚRADU

§ 45

Postavenie úradu

(1) Úrad je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov.

(2) Sídlom úradu je Bratislava.

(3) Úrad pri výkone svojej pôsobnosti postupuje nezávisle a riadi sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(4) Úrad je rozpočtovou organizáciou.36) Návrh rozpočtu predkladá úrad ako súčasť kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Schválený rozpočet úradu môže znížiť v priebehu kalendárneho roku iba Národná rada Slovenskej republiky.

(5) Podrobnosti o organizácii úradu upraví organizačný poriadok.

§ 46

Pôsobnosť úradu

(1) Úrad pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov plní tieto úlohy:

a) vykonáva dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených zákonom pri spracúvaní osobných údajov,

b) priebežne sleduje stav ochrany osobných údajov, plnenie oznamovacej povinnosti, osobitnú registráciu informačných systémov a vedenie evidencie o informačných systémoch,

c) prijíma návrhy a podnety týkajúce sa podozrenia z porušovania povinností ustanovených zákonom pri spracúvaní osobných údajov alebo koná z vlastnej iniciatívy,

d) vykonáva kontrolu spracúvania osobných údajov v informačných systémoch,

e) pri podozrení z porušenia povinností uložených týmto zákonom môže predvolať prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa,

f) na odstránenie zistených nedostatkov rozhodnutím ukladá opatrenia na nápravu,

g) ukladá sankcie pri zistení porušenia povinností uvedených v tomto zákone,

h) odporúča prevádzkovateľom opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov v informačných systémoch; na tento účel v rozsahu svojej pôsobnosti vydáva odporúčania pre prevádzkovateľov,

i) umožňuje splnenie oznamovacej povinnosti a vykonáva osobitnú registráciu informačných systémov a zabezpečuje zverejnenie ich stavu,

j) vedie register zodpovedných osôb,

k) poskytuje konzultácie v oblasti ochrany osobných údajov,

l) v rozsahu svojej pôsobnosti vydáva záväzné stanoviská,

m) metodicky usmerňuje prevádzkovateľov a sprostredkovateľov pri spracúvaní osobných údajov,

n) vykonáva skúšky zodpovedných osôb a vydáva potvrdenia o ich absolvovaní,

o) vydáva súhlas na prenos osobných údajov do tretích krajín, ktoré nezaručujú primeranú úroveň ochrany,

p) na účely cezhraničného prenosu osobných údajov do tretích krajín, ktoré nezaručujú primeranú úroveň ochrany, schvaľuje záväzné vnútropodnikové pravidlá prevádzkovateľa,

q) podieľa sa na príprave všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov,

r) vyjadruje sa k návrhom zákonov a k návrhom ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, v ktorých sa upravuje spracúvanie osobných údajov,

s) v rozsahu svojej pôsobnosti vydáva všeobecne záväzné právne predpisy,

t) predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave ochrany osobných údajov najmenej raz za dva roky; správu o stave ochrany osobných údajov zverejňuje úrad na svojom webovom sídle,

u) zverejňuje na svojom webovom sídle vzory poučení oprávnenej osoby podľa § 21.

(2) Okrem plnenia úloh podľa odseku 1 úrad ďalej

a) plní oznamovaciu povinnosť voči Európskej komisii v oblasti ochrany osobných údajov,

b) prijíma opatrenia na vykonanie rozhodnutí Európskej komisie vydaných v oblasti ochrany osobných údajov a

c) spolupracuje pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov s obdobnými orgánmi dozoru v zahraničí.

(3) Ak úrad zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo prevádzkovateľom vydaný vnútorný predpis porušuje základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov, predseda úradu môže podať podnet na jeho zmenu alebo zrušenie orgánu, ktorý tento predpis prijal.

(4) Predmetom dozoru nad ochranou osobných údajov nie sú spory zo zmluvných alebo predzmluvných vzťahov medzi prevádzkovateľmi alebo sprostredkovateľmi a dotknutými osobami alebo inými fyzickými osobami, alebo právnickými osobami, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných zákonov.

(5) Ak osobné údaje spracúvajú spravodajské služby a Národný bezpečnostný úrad, dozor nad ochranou osobných údajov vykonáva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.37)

Organizácia úradu

§ 47

Predseda úradu

(1) Na čele úradu je predseda, ktorého volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.

(2) Funkčné obdobie predsedu úradu je päť rokov a možno ho zvoliť najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Predseda úradu ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu.

(3) Za predsedu úradu možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je bezúhonný podľa § 23 ods. 6 prvá a druhá veta.

(4) Predseda úradu je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel počas výkonu svojej funkcie, a to aj po skončení výkonu svojej funkcie. Od povinnosti mlčanlivosti môže predsedu úradu v konkrétnom prípade oslobodiť Národná rada Slovenskej republiky.

(5) Za svoju činnosť predseda úradu zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky.

(6) Predseda úradu má počas výkonu svojej funkcie postavenie vedúceho služobného úradu podľa osobitného zákona.38)

(7) Pred uplynutím funkčného obdobia výkon funkcie predsedu úradu zaniká

a) vzdaním sa funkcie,

b) stratou voliteľnosti do Národnej rady Slovenskej republiky,

c) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin a výkon trestu mu nebol podmienečne odložený,

d) výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie podľa osobitného predpisu,39) alebo

e) smrťou.

(8) Predseda úradu môže byť z funkcie odvolaný, ak

a) mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas jedného roka, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie,

b) porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie.

(9) Platové a ďalšie náležitosti predsedu úradu určuje vláda Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.38)

§ 48

Podpredseda úradu

(1) Predsedu úradu zastupuje podpredseda úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh predsedu úradu.

(2) Funkčné obdobie podpredsedu úradu je päť rokov a možno ho vymenovať najviac na dve po sebe nasledujúce obdobia. Podpredseda úradu ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým vláda Slovenskej republiky nevymenuje nového podpredsedu.

(3) Na výkon funkcie podpredsedu úradu sa ustanovenia § 47 ods. 3, 7 a 8 vzťahujú rovnako.

§ 49

Vrchný inšpektor úradu

(1) Na čele inšpektorov je vrchný inšpektor úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh predsedu úradu.

(2) Za vrchného inšpektora možno vymenovať občana,40) ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonný, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päťročnú odbornú prax v oblasti informatiky alebo práva a dosiahol vek najmenej 35 rokov.

(3) Funkčné obdobie vrchného inšpektora je päť rokov a do funkcie ho možno vymenovať najviac na dve po sebe nasledujúce obdobia. Vrchný inšpektor ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým vláda Slovenskej republiky nevymenuje nového vrchného inšpektora.

(4) Vrchného inšpektora možno z funkcie odvolať, ak

a) mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas šiestich mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie,

b) porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, alebo

c) opakovane neplní úlohy ustanovené v § 46 ods. 1 písm. a) a d) alebo porušuje služobnú disciplínu, a ak v posledných šiestich mesiacoch predseda úradu vrchného inšpektora úradu opakovane písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a vrchný inšpektor úradu ich v primeranej lehote neodstránil.

(5) Vrchný inšpektor úradu sa z funkcie odvolá, ak hrubo zanedbal povinnosti uložené týmto zákonom, ak nepreukáže, že zavinenie nespôsobil alebo mu nemohol zabrániť, alebo pre hrubé porušenie služobnej disciplíny.

(6) Pred uplynutím funkčného obdobia výkon funkcie vrchného inšpektora úradu zaniká

a) vzdaním sa funkcie,

b) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin a výkon trestu mu nebol podmienečne odložený,

c) výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie, alebo

d) smrťou.

§ 50

Inšpektor úradu

(1) Inšpektora úradu vymenúva a odvoláva predseda úradu zo štátnych zamestnancov38) vykonávajúcich štátnu službu v úrade.

(2) Za inšpektora úradu možno vymenovať občana,40) ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej trojročnú odbornú prax v oblasti informatiky alebo práva a dosiahol vek najmenej 30 rokov.

(3) Inšpektora úradu možno odvolať pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru,38) a ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas šiestich mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z opisu činností štátneho zamestnanca.

§ 51

Podpredseda úradu, vrchný inšpektor, inšpektor úradu a zamestnanec úradu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli počas plnenia úloh podľa tohto zákona, a to aj po skončení výkonu svojej funkcie, štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru. Od povinnosti mlčanlivosti môže podpredsedu úradu, vrchného inšpektora, inšpektora a zamestnanca úradu v konkrétnom prípade zbaviť predseda úradu.

DRUHÁ HLAVA

KONTROLA

§ 52

Začatie kontroly

(1) Kontrolu spracúvania osobných údajov podľa tohto zákona vykonáva vrchný inšpektor úradu, inšpektor úradu a zamestnanci úradu, ktorí sú členmi kontrolného orgánu (ďalej len „kontrolný orgán“).

(2) Kontrolný orgán vykoná kontrolu ako riadnu kontrolu na základe ročného plánu kontrol alebo ako mimoriadnu kontrolu na základe podozrenia z porušenia povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených zákonom alebo v rámci konania o ochrane osobných údajov.

(3) Vrchný inšpektor úradu vykonáva kontrolu na základe písomného poverenia predsedu úradu. Inšpektor úradu vykoná kontrolu na základe písomného poverenia vrchného inšpektora úradu. Zamestnanec úradu sa zúčastňuje na kontrole na základe písomného poverenia predsedu úradu alebo vrchného inšpektora úradu. Písomné poverenie na vykonanie kontroly obsahuje

a) identifikačné údaje úradu,

b) identifikačné údaje kontrolovanej osoby,

c) titul, meno a priezvisko kontrolného orgánu,

d) deň, miesto a čas kontroly,

e) predmet kontroly,

f) odtlačok úradnej pečiatky a podpis predsedu úradu alebo vrchného inšpektora úradu podľa prvej až tretej vety.

(4) Vzor poverenia na vykonanie kontroly zverejní úrad na svojom webovom sídle.

(5) Kontrola je začatá dňom doručenia oznámenia o kontrole prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi (ďalej len „kontrolovaná osoba“).

§ 53

Pri výkone kontroly je kontrolný orgán povinný postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy kontrolovanej osoby.

§ 54

Zaujatosť v kontrole

(1) Kontrolný orgán, ktorý sa dozvedel o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o jeho zaujatosti, je povinný tieto skutočnosti písomne oznámiť úradu bez zbytočného odkladu.

(2) Ak má kontrolovaná osoba pochybnosti o zaujatosti kontrolného orgánu so zreteľom na jeho vzťah k predmetu kontroly alebo ku kontrolovanej osobe, kontrolovaná osoba je oprávnená podať písomné námietky s uvedením dôvodu. Podanie námietok nemá odkladný účinok; kontrolný orgán je podľa prvej vety oprávnený vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré neznesú odklad.

(3) O námietkach zaujatosti a o oznámení zaujatosti rozhodne predseda úradu v lehote do piatich pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámi s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil. Proti rozhodnutiu predsedu úradu nemožno podať opravný prostriedok.

(4) Na rozhodovanie o zaujatosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.41)

§ 55

Povinnosti kontrolného orgánu

Kontrolný orgán je povinný

a) vopred písomne oznámiť kontrolovanej osobe predmet a účel kontroly; to neplatí, ak by oznámenie o kontrole pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly alebo podstatnému sťaženiu výkonu kontroly, keď oznámenie o kontrole možno vykonať pri začatí kontroly,

b) pred začatím kontroly preukázať sa poverením na vykonanie kontroly a preukázať svoju príslušnosť k úradu,

c) vypracovať protokol o vykonaní kontroly (ďalej len „protokol“) alebo záznam o kontrole,

d) uvádzať do protokolu a do záznamu o kontrole kontrolné zistenia,

e) oboznámiť kontrolovanú osobu s kontrolnými zisteniami v protokole a vyžiadať si od nej v lehote určenej kontrolným orgánom písomné vyjadrenie ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole,

f) odovzdať kontrolovanej osobe jedno vyhotovenie protokolu alebo záznamu o kontrole,

g) písomne potvrdiť kontrolovanej osobe prevzatie originálov alebo kópií dokladov, písomných dokumentov, kópií pamäťových médií a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím,

h) preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole a zohľadniť opodstatnenosť námietok v dodatku k protokolu a oboznámiť s ním kontrolovanú osobu,

i) prerokovať protokol o výsledku kontroly s kontrolovanou osobou a vyhotoviť zápisnicu o jeho prerokovaní,

j) o priebehu a výsledku vykonávanej kontroly informovať predsedu úradu a aj vrchného inšpektora úradu, ak vrchný inšpektor nevykonáva kontrolu.

§ 56

Oprávnenia kontrolného orgánu

Kontrolný orgán je oprávnený

a) vstupovať na pozemky, do budov alebo miestností prevádzok a zariadení prevádzkovateľa a sprostredkovateľa,

b) overovať totožnosť kontrolovanej osoby a fyzických osôb, ktoré v mene kontrolovanej osoby konajú,

c) vyžadovať od kontrolovanej osoby, aby kontrolnému orgánu v určenej lehote poskytla doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie, údaje spracúvané na pamäťových médiách vrátane technických nosičov údajov, výpisy a zdrojové kódy programov, ak ich vlastní, a ďalšie materiály potrebné na výkon kontroly, originály alebo kópie a v odôvodnených prípadoch mu umožnila odoberať kópie aj mimo priestorov kontrolovanej osoby,

d) požadovať v primeranej lehote od kontrolovanej osoby úplné a pravdivé ústne a písomné informácie, vyjadrenia a vysvetlenia ku kontrolovaným a s kontrolou súvisiacim skutočnostiam a k zisteným nedostatkom,

e) vstupovať do informačných systémov do úrovne správcu systému v rozsahu potrebnom na vykonanie kontroly,

f) vyžadovať súčinnosť kontrolovanej osoby.

§ 57

Povinnosti kontrolovanej osoby

Kontrolovaná osoba je povinná

a) vytvoriť kontrolnému orgánu primerané podmienky na výkon kontroly a spracovanie kontrolných zistení,

b) poskytnúť kontrolnému orgánu požadovanú súčinnosť v súlade s jeho oprávneniami podľa § 56 a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly,

c) dostaviť sa na predvolanie úradu s cieľom podať vysvetlenia v určenom čase na určené miesto,

d) oboznámiť sa s obsahom protokolu a na požiadanie kontrolného orgánu dostaviť sa na jeho prerokovanie.

§ 58

Oprávnenia kontrolovanej osoby

Kontrolovaná osoba je oprávnená

a) oboznamovať sa s kontrolnými zisteniami a písomne sa k nim vyjadrovať,

b) podať písomné námietky po oboznámení sa s kontrolnými zisteniami,

c) vyžadovať od kontrolného orgánu preukázanie skutočností podľa § 55 písm. b),

d) overiť totožnosť prizvanej osoby a vyžadovať od prizvanej osoby preukázanie, že je oprávnená sa zúčastniť vykonania kontroly,

e) vyžadovať od kontrolného orgánu potvrdenie o odobratí originálov alebo kópií dokumentov podľa § 56 písm. c),

f) vyžadovať, aby výkonom kontroly neboli dotknuté jej práva a právom chránené záujmy; týmto nie sú dotknuté ustanovenia § 56 a57.

§ 59

Prizvaná osoba

(1) Ak je to odôvodnené osobitnou povahou kontroly, môže kontrolný orgán prizvať na vykonanie kontroly iné fyzické osoby. Účasť týchto fyzických osôb na kontrole sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.

(2) Prizvaná osoba sa ako člen kontrolného orgánu zúčastňuje kontroly na základe písomného poverenia predsedu úradu alebo vrchného inšpektora; o prizvaní fyzickej osoby kontrolný orgán upovedomí kontrolovanú osobu podľa § 55 písm. a).

(3) Prizvaná osoba je povinná zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela počas výkonu kontroly, a to aj po jej ukončení. Od povinnosti mlčanlivosti môže prizvanú osobu zbaviť predseda úradu.

(4) Prizvaná osoba nemôže vykonávať úlohy podľa tohto zákona, ak so zreteľom na jej vzťah k predmetu veci možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Prizvaná osoba, ktorá sama vie o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o jej zaujatosti, oznámi tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu úradu.

(5) Kontrolovaná osoba môže písomne vzniesť preukázateľné námietky o zaujatosti prizvanej osoby. Prizvaná osoba môže do rozhodnutia o námietkach zaujatosti vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré neznesú odklad.

(6) O námietkach zaujatosti a o oznámení zaujatosti rozhodne predseda úradu v lehote do troch pracovných dní od ich uplatnenia. Proti rozhodnutiu predsedu úradu nemožno podať opravný prostriedok.

(7) Na rozhodovanie o zaujatosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.41)

§ 60

Ukončenie kontroly

(1) Výsledkom kontroly je protokol alebo záznam o kontrole.

(2) Ak boli kontrolou zistené nedostatky, kontrolný orgán vypracuje protokol, ktorý obsahuje

a) identifikačné údaje úradu,

b) identifikačné údaje kontrolovanej osoby,

c) miesto, dátum a čas vykonania kontroly,

d) predmet kontroly,

e) preukázané kontrolné zistenia,

f) vyjadrenia kontrolovanej osoby ku kontrolným zisteniam,

g) titul, meno, priezvisko a funkciu alebo pracovné zaradenie kontrolného orgánu, ktorý kontrolu vykonal,

h) dátum vypracovania protokolu,

i) odtlačok úradnej pečiatky, vlastnoručné podpisy kontrolného orgánu, zodpovedných zamestnancov kontrolovanej osoby, ktorí boli s obsahom protokolu oboznámení, a prizvanej osoby, ak kontrolný orgán na vykonanie kontroly prizval fyzickú osobu podľa § 59,

j) dátum oboznámenia sa s protokolom; ak sa kontrolovaná osoba odmietne oboznámiť s obsahom protokolu, vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam alebo podpísať protokol, uvedie sa táto skutočnosť v protokole, a

k) písomné potvrdenie o prevzatí protokolu kontrolovanou osobou.

(3) Protokol podľa odseku 2 môže obsahovať prílohy; prílohy tvoria neoddeliteľnú súčasť protokolu.

(4) Kontrolovaná osoba je po oboznámení sa s kontrolnými zisteniami uvádzanými v protokole oprávnená podať písomné námietky v lehote siedmich dní odo dňa podpísania protokolu; deň odmietnutia podpísať protokol podľa odseku 2 písm. j) vety za bodkočiarkou sa považuje za deň podpísania protokolu. Na neskôr podané námietky kontrolný orgán neprihliada.

(5) Ak sú proti kontrolným zisteniam podané námietky podľa odseku 4 alebo vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré v čase oboznamovania s protokolom neboli známe, kontrolný orgán posúdi ich obsah z hľadiska ich opodstatnenosti v lehote 15 dní odo dňa doručenia námietok a vypracuje o nich dodatok, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou protokolu. Ak kontrolný orgán neakceptuje námietky kontrolovaného subjektu, je povinný to v dodatku zdôvodniť. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 2.

(6) Kontrolný orgán písomne informuje kontrolovanú osobu o výsledku preskúmania námietok v lehote 15 dní odo dňa doručenia námietok.

(7) Ak sa kontrolou nezistí porušenie povinností ustanovených zákonom, kontrolný orgán vypracuje záznam o kontrole. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 2.

(8) Kontrola je ukončená dňom podpísania zápisnice o prerokovaní protokolu alebo dňom podpísania záznamu o kontrole podľa odseku 7. Ak kontrolovaná osoba odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu, kontrola sa považuje za ukončenú dňom odmietnutia jej podpísania, o čom kontrolný orgán vyhotoví v zápisnici záznam.

§ 61

(1) Protokol a informácie, ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca s výkonom kontroly podľa tohto zákona, sa nesprístupňujú podľa osobitného zákona.42)

(2) Na výkon kontroly sa nevzťahuje osobitný zákon o kontrole v štátnej správe.43)

(3) Na doručovanie písomností pri výkone kontroly sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.43a)

TRETIA HLAVA

KONANIE O OCHRANE OSOBNÝCH ÚDAJOV

§ 62

(1) Účelom konania o ochrane osobných údajov (ďalej len „konanie“) je zistiť, či postupom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa došlo k porušeniu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov a v prípade zistenia nedostatkov, uložiť opatrenia na nápravu, prípadne sankciu za porušenie tohto zákona.

(2) Konanie je neverejné; tým nie je dotknuté ustanovenie § 71.

§ 63

Začatie konania

(1) Konanie sa začína na návrh dotknutej osoby alebo osoby, ktorá tvrdí, že je priamo dotknutá na svojich právach ustanovených týmto zákonom (ďalej len „navrhovateľ“), alebo bez návrhu.

(2) Návrh na začatie konania podľa odseku 1 musí obsahovať

a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a podpis navrhovateľa,

b) označenie toho, proti komu návrh smeruje; názov alebo meno a priezvisko, sídlo alebo trvalý pobyt, prípadne právnu formu a identifikačné číslo,

c) predmet návrhu s označením, ktoré práva sa podľa tvrdenia navrhovateľa pri spracúvaní osobných údajov porušili,

d) dôkazy na podporu tvrdení uvedených v návrhu,

e) kópiu listiny preukazujúcej uplatnenie práva podľa § 28, ak sa takéto právo mohlo uplatniť, alebo uvedenie dôvodov hodných osobitného zreteľa.

(3) Úrad môže návrh na začatie konania podľa odseku 1 odložiť, ak

a) návrh je zjavne neopodstatnený,

b) vec, ktorej sa návrh týka, prejednáva orgán činný v trestnom konaní,

c) navrhovateľ neposkytol úradu na jeho žiadosť potrebnú súčinnosť, pričom bez jeho aktívnej účasti nie je možné vec vybaviť; navrhovateľ musí byť o možnosti odloženia jeho návrhu poučený,

d) od udalosti, ktorej sa návrh týka, uplynul v deň jeho doručenia čas dlhší ako tri roky.

(4) V odôvodnených prípadoch, v ktorých by mohlo dôjsť k porušeniu práv a právom chránených záujmov dotknutej osoby, môže úrad na žiadosť navrhovateľa utajiť jeho totožnosť.

(5) Ak návrh na začatie konania doručí úradu iná osoba ako navrhovateľ, návrh sa považuje za podnet na začatie konania bez návrhu (ďalej len „podnet“).

(6) Úrad môže podnet podľa odseku 5 odložiť, ak

a) podnet je zjavne neopodstatnený,

b) vec, ktorej sa podnet týka, prejednáva orgán činný v trestnom konaní,

c) od udalosti, ktorej sa podnet týka, uplynul v deň jeho doručenia čas dlhší ako tri roky.

(7) Ak úrad podnet neodloží podľa odseku 6, začne konanie z vlastnej iniciatívy. Úrad začne konanie z vlastnej iniciatívy aj na základe výsledkov kontroly podľa § 60 ods. 2, ktorou boli zistené nedostatky.

(8) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podala podnet, nie je účastníkom konania. O spôsobe vybavenia jej podnetu podľa prvej vety ju úrad bez zbytočného odkladu informuje.

§ 64

Lehoty

(1) Úrad rozhodne o návrhu navrhovateľa v lehote do 60 dní odo dňa začatia konania. V odôvodnených prípadoch úrad túto lehotu primerane predĺži, najviac však o šesť mesiacov. O predĺžení lehoty úrad písomne informuje účastníkov konania.

(2) Úrad posúdi podnet fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa § 63 ods. 5 v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak úrad nepostupuje podľa § 63 ods. 6, začne konanie a vo veci rozhodne v lehote podľa odseku 1.

(3) Ak je počas konania začatého na základe návrhu navrhovateľa alebo na základe vlastnej iniciatívy podľa § 63 ods. 7 potrebné vykonať kontrolu, lehota na vybavenie návrhu podľa odseku 1 neplynie odo dňa začatia kontroly až do dňa skončenia kontroly. Výsledok kontroly je podkladom na rozhodnutie vo veci.

§ 65

Rozhodnutie

(1) Ak úrad zistí porušenie práv navrhovateľa, fyzickej osoby v konaní bez návrhu alebo nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených zákonom, uloží rozhodnutím prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku; inak konanie o ochrane osobných údajov zastaví.

(2) Okrem opatrení podľa odseku 1 úrad je oprávnený ďalej uložiť opatrenia prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, ktorými

a) zakáže spracúvanie tých osobných údajov, ktorých spracúvanie je v rozpore s ustanoveniami tohto zákona,

b) zakáže spracúvanie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami tohto zákona,

c) nariadi odstránenie alebo likvidáciu osobných údajov v určenej lehote, ak sú alebo boli neoprávnene spracúvané,

d) uloží povinnosť prijať technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania,

e) uloží povinnosť zabezpečiť vypracovanie alebo doplnenie dokumentácie alebo bezpečnostného projektu v súlade s týmto zákonom,

f) uloží prevádzkovateľovi povinnosť zmeniť sprostredkovateľa v určenej lehote, ak prevádzkovateľ vykonáva spracúvanie osobných údajov prostredníctvom sprostredkovateľa.

(3) Ak porušenie práv dotknutej osoby alebo nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov neznesie odklad, úrad vydá predbežné opatrenie.

(4) Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný informovať úrad o splnení uložených opatrení v úradom určenej lehote.

§ 66

O rozklade podanom proti rozhodnutiu podľa § 65 rozhodne predseda úradu.

ŠTVRTÁ HLAVA

SANKCIE A ZVEREJNENIE PORUŠENIA ZÁKONA

§ 67

Sankciami za porušenie tohto zákona sú:

a) pokuta a

b) poriadková pokuta.

§ 68

Pokuta

(1) Úrad môže uložiť pokutu od 300 eur do 3 000 eur prevádzkovateľovi, ktorý

a) nezabezpečil správnosť a aktuálnosť osobných údajov podľa § 16 ods. 2,

b) neoznámil zistené nedostatky tretím stranám podľa § 18 ods. 1 alebo nevie pri kontrole preukázať úradu, že upustenie od oznámenia podľa § 18 bolo dôvodné, alebo prijal oznámenie ako tretia strana a nevykonal opatrenia v rozsahu a spôsobom podľa§ 18 ods. 2,

c) nesplnil alebo porušil povinnosť hodnoverne preukázať vyhotovenie záznamu poučenia oprávnených osôb podľa § 21 ods. 3,

d) nesplnil alebo porušil povinnosť vyhotoviť poverenie zodpovednej osoby podľa § 23 ods. 8,

e) nesplnil alebo porušil oznamovaciu povinnosť podľa § 25 ods. 2 až 4,

f) nesplnil alebo porušil povinnosť ukončenia poverenia zodpovednej osoby podľa § 26,

g) nevykonal oznámenie o obmedzení práv dotknutej osoby podľa § 30,

h) nesplnil alebo porušil povinnosť podľa § 35 ods. 1 a § 36 ods. 3 prvej vety,

i) nesplnil alebo porušil povinnosť oznámenia zmien podľa § 40,

j) nesplnil alebo porušil povinnosť vedenia evidencie informačného systému podľa § 43, alebo

k) nesplnil alebo porušil povinnosť sprístupniť údaje z evidencie podľa § 44.

(2) Úrad môže uložiť pokutu od 1 000 eur do 50 000 eur prevádzkovateľovi, ktorý

a) nesplnil alebo porušil niektorú z povinností základných zásad spracúvania osobných údajov podľa § 5 až 7 a 9 až 12,

b) pri výbere a poverovaní sprostredkovateľa nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 8 ods. 2 až 5,

c) pri získavaní osobných údajov nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 15,

d) nesplnil alebo porušil niektorú z povinností likvidácie osobných údajov podľa § 17,

e) nesplnil alebo porušil niektorú z povinností bezpečnosti spracúvania osobných údajov podľa § 19 ods. 1 a 3 a § 20,

f) nesplnil alebo porušil niektorú z povinností upravujúcich poučenie oprávnených osôb podľa § 21 ods. 2 a 4,

g) pri výkone dohľadu nad ochranou osobných údajov nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 23 ods. 2 a 5 až 7 a § 25 ods. 1,

h) pri vybavovaní žiadosti dotknutej osoby nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 28 a 29.

(3) Úrad uloží pokutu od 1 000 eur do 200 000 eur prevádzkovateľovi, ktorý

a) nesplnil alebo porušil povinnosť poveriť spracúvaním osobných údajov sprostredkovateľa na základe písomnej zmluvy podľa § 8 ods. 3 prvej vety,

b) pri spracúvaní osobitnej kategórie osobných údajov nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 13 a 14,

c) nesplnil alebo porušil povinnosť mať vypracovaný bezpečnostný projekt podľa § 19 ods. 2,

d) nevykonal prenos osobných údajov do tretích krajín podľa § 31 alebo nesplnil, alebo porušil niektorú z podmienok podľa § 31 a§ 32 ods. 2, 3 a 4, alebo

e) nesplnil alebo porušil povinnosť osobitnej registrácie informačného systému podľa § 37 a 38, § 39 ods. 5 a ods. 6 druhej vety.

(4) Úrad môže uložiť pokutu od 300 eur do 3 000 eur sprostredkovateľovi, ktorý

a) nezabezpečil správnosť a aktuálnosť osobných údajov podľa § 16 ods. 2,

b) neoznámil zistené nedostatky tretím stranám podľa § 18 ods. 1 alebo nevie pri kontrole preukázať úradu, že upustenie od oznámenia podľa § 18 bolo dôvodné, alebo prijal oznámenie ako tretia strana a nevykonal opatrenia v rozsahu a spôsobom podľa§ 18 ods. 2,

c) nesplnil alebo porušil povinnosť hodnoverne preukázať vyhotovenie záznamu poučenia oprávnených osôb podľa § 21 ods. 3,

d) nesplnil alebo porušil povinnosť vyhotoviť poverenie zodpovednej osoby podľa § 23 ods. 8,

e) nesplnil alebo porušil oznamovaciu povinnosť podľa § 25 ods. 2 až 4,

f) nesplnil alebo porušil povinnosť ukončenia poverenia zodpovednej osoby podľa § 26,

g) nevykonal oznámenie o obmedzení práv dotknutej osoby podľa § 30.

(5) Úrad môže uložiť pokutu od 1 000 eur do 50 000 eur sprostredkovateľovi, ktorý

a) nesplnil alebo porušil niektorú z povinností základných zásad spracúvania osobných údajov podľa § 5 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c) až i), § 6 ods. 4,

b) nesplnil alebo porušil niektorú z povinností sprostredkovateľa podľa § 8 ods. 6 a 7,

c) pri získavaní osobných údajov nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 15,

d) nesplnil alebo porušil niektorú z povinností likvidácie osobných údajov podľa § 17,

e) nesplnil alebo porušil niektorú z povinností bezpečnosti spracúvania osobných údajov podľa § 19 ods. 1 a 3 a § 20,

f) nesplnil alebo porušil niektorú z povinností upravujúcich poučenie oprávnených osôb podľa § 21 ods. 2 a 4,

g) pri výkone dohľadu nad ochranou osobných údajov nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 23 ods. 2 a 5 až 7 a § 25 ods. 1,

h) pri vybavovaní žiadosti dotknutej osoby nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 28 a 29.

(6) Úrad uloží pokutu od 1 000 eur do 200 000 eur sprostredkovateľovi, ktorý

a) nesplnil alebo porušil povinnosť mať vypracovaný bezpečnostný projekt podľa § 19 ods. 2 alebo

b) nevykonal prenos osobných údajov do tretích krajín podľa § 31, alebo nesplnil alebo porušil niektorú z podmienok podľa § 31 a§ 32 ods. 2, 3 a 4.

(7) Úrad môže uložiť pokutu od 150 eur do 2 000 eur tomu, kto

a) poskytne osobné údaje v rozpore s § 12 ods. 1; to neplatí pre prevádzkovateľa a sprostredkovateľa,

b) poskytne nepravdivé osobné údaje podľa § 16 ods. 1,

c) nepostupoval v súlade s technickými, organizačnými alebo personálnymi opatreniami prijatými prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom podľa § 19 a 20,

d) poruší povinnosť mlčanlivosti o osobných údajoch podľa § 22 alebo

e) neposkytol úradu požadovanú súčinnosť pri výkone dozoru podľa tohto zákona.

§ 69

Poriadková pokuta

Úrad môže uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi poriadkovú pokutu

a) do 1 000 eur, ak nezabezpečí primerané podmienky na výkon kontroly podľa § 57 písm. a),

b) do 10 000 eur ak marí výkon kontroly požadovaný podľa § 57 písm. b),

c) do 20 000 eur, ak oznam určený na zverejnenie podľa § 71 v hromadných informačných prostriedkoch nezverejnil vôbec alebo nezverejnil včas, alebo nezverejnil v určenej forme, alebo v určenom hromadnom informačnom prostriedku, alebo nedodržal určený obsah tohto oznamu, a to opakovane až do splnenia povinnosti,

d) do 30 000 eur, ak nevykonal opatrenia uložené v rozhodnutí podľa § 65 ods. 1, 2 alebo úrad v určenej lehote včas neinformoval podľa § 65 ods. 4.

§ 70

Spoločné ustanovenia k pokute a poriadkovej pokute

(1) Pokutu a poriadkovú pokutu úrad uloží opakovane, ak povinnosť nebola splnená v určenej lehote.

(2) Pokutu podľa § 68 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď úrad porušenie povinnosti zistil, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(3) Poriadkovú pokutu podľa § 69 možno uložiť do jedného mesiaca odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(4) Pri ukladaní pokuty alebo poriadkovej pokuty a určení jej výšky úrad prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania, opakovanie takéhoto konania a mieru ohrozenia súkromného a rodinného života a na počet dotknutých osôb.

(5) Ak sa tá istá osoba dopustí toho istého porušenia tohto zákona do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, môže jej úrad uložiť pokutu alebo poriadkovú pokutu až do výšky dvojnásobku sadzby uloženej pokuty alebo poriadkovej pokuty.

(6) Proti rozhodnutiu o uložení pokuty alebo poriadkovej pokuty možno podať písomne rozklad do 15 dní odo dňa jeho doručenia. O rozklade rozhodne predseda úradu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

(7) V odôvodených prípadoch úrad môže rozhodnutím povoliť odklad platenia pokuty alebo poriadkovej pokuty alebo povoliť platenie pokuty alebo poriadkovej pokuty v splátkach.

(8) Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 71

Zverejnenie porušenia zákona

(1) Ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, môže rozhodnutím zverejniť obchodné meno alebo názov, sídlo alebo trvalý pobyt, identifikačné číslo, ak ho má pridelené, a právnu formu toho, kto sa dopustil protiprávneho konania, a

a) výrok a odôvodnenie vykonateľného opatrenia alebo ich časti podľa § 65 v konaní o ochrane osobných údajov,

b) výrok a odôvodnenie vykonateľného rozhodnutia o pokute alebo poriadkovej pokute alebo ich časti podľa § 68 alebo § 69, alebo

c) charakteristiku skutkového stavu porušenia ochrany osobných údajov.

(2) Úrad môže uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi povinnosť zverejniť skutočnosti v rozsahu podľa odseku 1 písm. c) v hromadných informačných prostriedkoch.

(3) Úrad môže uložiť povinnosť zverejniť porušenie zákona podľa odseku 2, ak zistí závažné, opakované alebo dlhotrvajúce porušenie povinností ustanovených týmto zákonom; pri ukladaní povinnosti zverejniť porušenie zákona úrad zohľadní aj mieru ohrozenia súkromného a rodinného života a počet dotknutých osôb.

(4) Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný splniť povinnosť uloženú úradom podľa odseku 2. Štatutárny orgán prevádzkovateľa a sprostredkovateľa je povinný zabezpečiť zverejnenie oznamu v hromadných informačných prostriedkoch v rozsahu podľa odseku 1 písm. c) na vlastné náklady prevádzkovateľa; obsah, formu, hromadný informačný prostriedok a najneskorší termín zverejnenia oznamu určí úrad.

(5) Osobné údaje uvedené vo výroku alebo odôvodnení vykonateľného opatrenia alebo rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a) a b) sa nezverejňujú.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Spoločné ustanovenia

§ 72

(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,41) ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

(2) Všeobecný predpis o správnom konaní41) sa nevzťahuje na

a) vykonávanie a absolvovanie skúšky fyzickej osoby na výkon funkcie zodpovednej osoby podľa § 24,

b) oznamovaciu povinnosť podľa § 34 až 36 a

c) výkon kontroly podľa § 52 až 61, okrem doručovania písomností pri výkone kontroly.

§ 73

Každý je povinný umožniť úradu vykonať dozor nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona a rozhodnutí vydaných na jeho základe. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 46 ods. 5.

§ 74

Súčinnosť

(1) Každý je povinný poskytnúť úradu potrebnú súčinnosť pri plnení jeho úloh podľa tohto zákona.

(2) Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ sú povinní strpieť všetky úkony úradu smerujúce k zisteniu všetkých okolností potrebných na objektívne posúdenie veci.

Prechodné ustanovenia

§ 75

(1) Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zriadený podľa doterajšieho zákona je Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky podľa tohto zákona.

(2) Predseda úradu zvolený do funkcie podľa doterajšieho zákona je predsedom úradu podľa tohto zákona; týmto nie je dotknuté plynutie jeho funkčného obdobia.

(3) Podpredseda úradu vymenovaný do funkcie podľa doterajších predpisov je podpredsedom úradu podľa tohto zákona; týmto nie je dotknuté plynutie jeho funkčného obdobia.

(4) Vrchný inšpektor úradu vymenovaný do funkcie podľa doterajších predpisov je vrchným inšpektorom úradu podľa tohto zákona; týmto nie je dotknuté plynutie jeho funkčného obdobia.

(5) Inšpektor úradu vymenovaný do funkcie podľa doterajších predpisov je inšpektorom úradu podľa tohto zákona.

§ 76

(1) Prevádzkovateľ uvedie do súladu s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa jeho účinnosti všetky informačné systémy, v ktorých spracúva osobné údaje.

(2) Prevádzkovateľ je povinný zmluvný vzťah so sprostredkovateľom dať do súladu s týmto zákonom do dvoch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(3) Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ sú povinní vykonať poučenie oprávnených osôb v súlade s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(4) Poverenia a oznámenia o poverení zodpovednej osoby podľa doterajšieho zákona sa považujú za poverenia a oznámenia o poverení zodpovednej osoby podľa tohto zákona. Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ sú povinní písomne poveriť zodpovednú osobu a jej poverenie oznámiť úradu v súlade s týmto zákonom do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.

(5) Registrácia udelená podľa doterajšieho zákona sa považuje za registráciu udelenú podľa tohto zákona. Prevádzkovateľ je povinný nanovo prihlásiť svoj informačný systém na registráciu v súlade s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, ak to zákon vyžaduje.

(6) Osobitné registrácie udelené podľa doterajšieho zákona sa považujú za osobitné registrácie udelené podľa tohto zákona. Prevádzkovateľ je povinný nanovo prihlásiť svoj informačný systém na osobitnú registráciu v súlade s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, ak to zákon vyžaduje.

(7) Bezpečnostné opatrenia, bezpečnostná smernica a bezpečnostný projekt vypracované podľa doterajšieho zákona sa účinnosťou tohto zákona považujú za bezpečnostné opatrenia vypracované podľa tohto zákona. Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ sú povinní zosúladiť prijaté bezpečnostné opatrenia s týmto zákonom do deviatich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(8) Súhlas so spracúvaním osobných údajov udelený podľa doterajšieho zákona sa účinnosťou tohto zákona považuje za súhlas so spracúvaním osobných údajov udelený podľa tohto zákona.

§ 77

Konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

§ 77a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. apríla 2014

(1) Registrácie informačných systémov vykonané do 14. apríla 2014 sa považujú za oznámenia informačných systémov podľa § 34 v znení účinnom od 15. apríla 2014.

(2) Konania o registrácii informačných systémov a konania o osobitnej registrácii informačných systémov, ktoré neboli ukončené do 14. apríla 2014, sa dokončia podľa zákona účinného do 14. apríla 2014.

(3) Pri vyhotovovaní oznámenia podľa § 35 ods. 1, oznámení zmeny oznámených údajov a oznámení ukončenia používania informačného systému elektronickou formou sa od 15. apríla 2014 nevyžaduje zaručený elektronický podpis; od 1. septembra 2014 možno oznámenie podľa § 35 ods. 1, oznámenie zmeny oznámených údajov a oznámenie ukončenia používania informačného systému vykonať aj prostredníctvom elektronického formulára. Úrad zverejní elektronický formulár na svojom webovom sídle.

(4) Konania podľa § 68 a 69 začaté pred 15. aprílom 2014 sa dokončia podľa zákona účinného do 14. apríla 2014.

§ 78

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 79

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 576/2004 Z. z., zákona č. 90/2005 Z. z. a zákona č. 583/2008 Z. z.


Čl. II

Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 478/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 336/2012 Z. z., zákona č. 339/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 72/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z. a zákona č. 96/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:

V prílohe k sadzobníku správnych poplatkov sa dopĺňa XXIII. časť, ktorá vrátane názvu znie:

„XXIII. časť

OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

Položka 273

a)Registrácia informačného systému alebo jej zmena …..20,- eur
b)Osobitná registrácia informačného systému alebo jej zmena …..50,- eur

Poznámka:
Poplatky podľa tejto položky vyberá Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.“.

Čl. III

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 668/2007 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z. a zákona č. 192/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 53 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

„(6) Ak sú objekty a chránené priestory zabezpečené technickými zabezpečovacími prostriedkami umožňujúcimi vyhotovovať obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam, nevyžaduje sa ich označenie podľa všeobecného predpisu o ochrane osobných údajov. Ak takýto záznam nie je využitý na účely trestného konania alebo konania o priestupku, ten kto vyhotovil takýto záznam, je povinný ho zlikvidovať najneskôr v lehote 60 dní odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený.“.

Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.

Čl. IV

Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 505/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z. a zákona č. 392/2012 Z. z. sa mení takto:

V § 6 ods. 5 sa vypúšťajú slová „okrem inšpektora Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky“.


Čl. V

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2013.


Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.


Príloha k zákonu č. 122/2013 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15; Ú. v. ES L 281, 23. 11. 1995) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003).

1) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, zákon č.215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2) Napríklad zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

3) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

4) Napríklad Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5) § 2 písm. b) zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov.

6) Napríklad zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7) § 11 až 16 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

8) § 13 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

9) Napríklad § 27 až 34 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, § 8 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

10) Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11) § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

12) § 69 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

13) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14) § 4 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15) § 8 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

16) § 26 až 30 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

17) § 116 Občianskeho zákonníka.

18) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov.

19) Napríklad § 33 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

20) Napríklad § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21) Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

22) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

23) Zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

24) Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

25) Napríklad § 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 70 ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z.

26) Napríklad § 93a zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

27) § 2 ods. 15 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.

28) § 20 zákona č. 395/2002 Z. z. v znení zákona č. 216/2007 Z. z.

29) Zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

30) Napríklad § 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, § 80 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 38 zákona č. 215/2004 Z. z., § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

31) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

32) Napríklad rozhodnutie Komisie z 26. júla 2000 podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o primeranej ochrane osobných údajov poskytovaných vo Švajčiarsku (2000/518/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 16/zv.1; Ú. v. ES L 215, 25. 8. 2000).

33) Napríklad rozhodnutie Komisie z 5. februára 2010 o štandardných zmluvných doložkách pre prenos osobných údajov spracovateľom usadeným v tretích krajinách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (2010/87/EÚ) (Ú. v. EÚ L 39,12. 2. 2010), rozhodnutie Komisie z 15. júna 2001 o štandardných zmluvných doložkách na prenos osobných údajov do tretích krajín podľa smernice 95/46/ES (2001/497/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 26; Ú. v. ES L 181, 4. 7. 2001).

34) Rozhodnutie Komisie z 26. júna 2000 v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o primeranosti ochrany poskytovanej zásadami „bezpečného prístavu“ a súvisiacimi často kladenými otázkami vydanými Ministerstvom obchodu USA (2000/520/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 16/zv.1; Ú. v. ES L 215, 25. 8. 2000).

35) Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

36) § 21 ods. 1 a ods. 5 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37) § 60 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 215/2004 Z. z.

38) Zákon č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

39) Zákon č. 357/2004 Z z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.

40) § 3 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

41) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

42) § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

43) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

43a) § 25 a 26 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z. z.